Daichiho byt

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 57 Join date : 30. 04. 13

Malý byt maximálne pre troch ľudí . Sa nachádza v temnej uličke Yukigakure no Sato, v tejto uličke chodí len málo ľudí. Preto tu ma Daichi aj byt. Tento byt s troma izbami kúpeľňou, kuchyňou, záchodom a nejakou spoločenskou miestnosťou je dosť útulný. V celom byte nenájdete príliš veľa dverí, celý je otvorený . Kuchyňa má základnú výbavu, Daichi v nej moc nevarieva, keď že sa väčšinou stravuje v stánkoch a v reštauráciách. V jednej spálni je veľká posteľ a pri nej nočný stolík, V druhej spálni je menšia posteľ a nočný stolík, tak isto aj v tretej. V spálniach sú aj malé šatníky a skrine . Na záchode je len záchod a toaletný papier. V kúpeľni môžeme nájsť dve umývadla, veľké zrkadlo, sprchový kút, veľkú vaňu. V spoločenskej miestnosti je len stolík v strede a veľký gauč .

Spoiler:

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 57 Join date : 30. 04. 13

Prišiel som pred dvere môjho bytu aj so Seinou. Cestou sem som ju chytil okolo boku, no proste už bolo trochu neskoro a chcel som jej dať ako by nejako najavo, že so mnou je v bezpečí. Bol to proste môj zvyk. Síce som vedel, že Seina sa vie o seba postarať, možno lepšie než ja sám o seba.
Otvoril som dvere a poznamenal som.
Tak vitaj v mojom súkromnom príbytku.
Tequilu som mal plášti. Tú som vytiahol z plášťa a ten som zavesil na vešiak.
Cíť sa tu ako doma...
Dodal som a naznačil som jej cestu do mojej spálne, kde som mal v pláne ju naučiť to ako sa pije tá Tequila. Medzi tým som sa rýchlo dostavil do kuchyne a zobral som pomaranč, škoricu a poháriky. Pomaranč som rýchlo rozrezal na pol a ošúpal ho, následne som to všetko zobral do spálne. Potom som začal vysvetľovať...
Ták strieborná tequila sa môže piť so soľou a citrónom alebo ako ja pijem tak so škoricou a s pomarančom. Postup je nasledovný. Nasypeme si škoricu niekam tú musíš oblízať, potom sa napijeme tequily a nakoniec zahryzneme do pomaranča. No a v dvojici sa to pije, že jeden si nasype trochu škorice kam chce na telo a ten druhý mu to oblíže. Moc škorice tu nemám, tak ňou šetri navyše ešte sa nechceme celý zababrať od škorice nie? No a potom sa automaticky zahryzne do pomaranča... Ten už býva normálne položený, ale počul som o tom, že môže byť aj v niekoho ústach a tak sa predáva...
Otvoril som škoricu a ešte raz som poznamenal.
"Ešte z toho môžeš vycúvať.."
Následne som prichystal pomaranč a podal som jej škoricu so slovami.
Dámy majú prednosť...
Uškrnul som sa a čakal, ako zareaguje.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 318 Join date : 28. 04. 13

Mlčky jsem došla k němu domů až do ložnice.
Hah..takže proto.
Ušklíbla jsem se a sedla si na postel když jinde to nešlo.
Když se vrátil poslouchala jsem ho a během jeho monologu jsem podivně přimhouřila oči.
Pak jsem se zase pobaveně usmála.
"Prosím tě, tohle mě nezastraší."
Poznamenala jsme a stoupla si.
"Hmm já si ale naopak myslím, že by jsi mi to měl první ukázat."
Podivně se mi zalesklo v očích a sledovala jsem ho.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 57 Join date : 30. 04. 13

Sadol som si vedľa nej na posteľ. Stolík som presunul pred nás na ňom boli poháriky. Naplnil som ich tequilov.
Ako len chceš. Nezabudni, oblížneš, vypiješ, zahryzneš...
Uškrnul som sa. Sekundu som rozmýšľal kam si nasypem trošku tej škorice. Zhodil som zo seba tričko, aby som si zo nezašpinil, to tričko som hodil na šatník. Mierne som sa pousmial. Zobral škoricu a potom som si ju nasypal po malej časti krku. Nemal som problém mne nespadla z krku, len som mal hlavu mierne naklonenú. Čakal som, kým ju Seina oblíže a potom sa napije následne si zahryzne do pomaranča. Pomaranč bol na stolíku. Nechcel som si ho ešte dávať do úst, a tak jej ho dávať.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 318 Join date : 28. 04. 13

Protáhla jsem se a doprovázela tričko pohledem pryč na šatník.
"Docela bych chtěla vidět jak to takhle pijou dva muži."
Poznamenala jsem s lehkým úšklebkem a stoupla si před něj.
Dala jsem si ruce za záda a naklonila se k jeho krku.
Chvíli jsem takhle počkala a pak se rty přisála k jeho krku přičemž jsem zároveň olízla skořici.
Odtáhla jsem se a sáhla po skleničce a hodila to do sebe, trochu jsem se zamračila a vzala si pomeranč.
Nepatrně jsem se zakřenila a přejel mi mráz po zádech.
Božínku..
Mlčky jsem si sundala tričko a hodila ho na stejné místo jako on.
Vzala jsem si skořici a rovnou i kousek pomeranče.
Sedla jsem si na kraj postele a rovnou mezi zuby jemně skousla pomeranč.
Lehla jsem si na záda tak, že jsem se podpírala lokty a skořici si opatrně nasypala na břicho.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 57 Join date : 30. 04. 13

Seine to šlo na prvýkrát veľmi dobre. Nečakal som, že by sa dokázala takto odviazať.
Moja mienka o Yukikage predtým bola dosť nudná, ale teraz sa zmenila. K jej poznámke som si nemohol odpustiť tú moju.
"Ja by som zas chcel vidieť ako to pijú dve ženy."
Následne som sa uškrnul. Zhodila zo seba tričko.
Mierne som nadvihol obočie a potom som si zobral pohárik do ruky.
Obrátil som sa oproti nej a pozrel som sa na ňu.
Následne som sa zaklonil k jej bruchu a začal som jej tade prechádzať perami.
Potom som si olizol škoricu, hodil do seba tequilu a nakoniec som sa posunul na jej úroveň a šiel som si po jej pomaranč. Predtým sa mi na tvári objavil trošku kyslí výraz, po vypití poháriku.
Následne som si zahryzol do pomaranča pred jej ústami a zobral som si ho do svojich úst. Naše pery sa už len jemne dotkli. Ja som rozhrýzol pomaranč a potom som to musel urobiť. Proste som ju pobozkal, ale len na chvíľu a jemne. Mierne som sa odtiahol a usmial.
*To je ono...
Budeme pokračovať?
Opýtal som sa, ale ona nevedela čo som myslel. Vlastne som čakal, kým si vyberie. Buď by sme mohli robiť jedno alebo by sme mohli dopiť celú tu tequilu.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 318 Join date : 28. 04. 13

-přesun-

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 57 Join date : 30. 04. 13

-presun-