Meno a priezvisko : Yuu Akasuna
Pohlavie : Muž
Narodenie : 29.12.
Vek : 21
Klan : Akasuna
Kekkei Genkai : nicht
Sensei : spomenutý v životopise
Hodnosť : Shinobigashiru
Obľúbené : Yuu má rad slobodu , dobré jedlo . Ľudí , ktorý sú vtipný , ale nie moc vtipný , netreba to preháňať.
Neobľúbené : Yuu nemá rád namyslených ľudí , čo si myslia , že sú niečo viac . Keď mu niečo nevychádza, keď ho niečo nebaví.
Popis vlastností : Yuu má väčšinou kladné vlastnosti , vie sa zabávať , vie pomáhať nie je vôbec lakomý.
Vzhľad:
Životopis:Môj príbeh sa začínam v jeden studený deň. Snežilo a všade okolo bolo vidieť len krásne napadaný sneh. Vonku bol počuť detský smiech a nikto si na nič nemohol sťažovať. V deň keď som sa narodil som bol najväčšiu atrakciou v mojom klane.
Ako malý som mal v záľube všetko sa každého pýtať , a tak keď som videl niečo nové hneď som sa musel opýtať „Čo to je ?“ Časom to každému začínalo liezť na nervy a tak mi ďalej neodpovedali.
Ako malý som sa chodieval hrať z ostatnými deťmi von. Hrávali sme sa až do večera. Najviac sa mi však páčilo keď ma musela ísť moja mama hľadať. Bol som proste dobrý v schovávačke . Síce ma vždy zmlátila ale to je jedno.
Keď som mal asi tak 6 rokov nastúpil som do akadémie. Ľudí som tam poznal , a oni poznali mňa no pribudli tam aj nový ľudia o ktorých som nejavil záujem. Najviac sa mi však páčilo , že sme sa konečne mohli začať učiť nejaké techniky. Doteraz sme len zbierali kvetinky a učili sa čo pre mňa nepredstavovalo nejakú zábavu. Pochádzam z klanu , ktorý vedel najlepšie využívať lútky k boju . Predstava používať len techniky ninjutsu ma nejako nenapĺňala chcel som byť taký ako všetci ostatný shinobi zameraný nielen na nijutsu ale aj taijutsu.
Zo začiatku sme sa však učili pečate a ako z nich poskladať nejakú techniku. Bol som malý a radšej ma bavilo chodiť von a hrať sa než sa učiť a trénovať.
Opäť začínal nudný deň v akadémii. Prišli sme posadali si a zas celý deň počúvali nášho senseia. Dnes nás učil čo je vlastne kunai a čo je shuriken. Učili sme sa ako s ním zaobchádzať a tak. Celkom mi to išlo . Po celom dni som sa vrátil domov . Trošku som sa začal zaujímať o histórii klanu a o klanových technikách.
Asi tak o 2 roky som sa naučil všetky e rank techniky , ktoré sa v akadémii učia a asi tak o rok akadémiu úspešne ukončil. Zaradili ma do týmu s jednou dievčaťom a jedným chalanom. Dievča sa volalo Yuri (stop úchyláci
) a chalan Yuji. Zadelili nám veľmi milého senseia. Keďže som vyšiel z akadémie mal som možnosť naučiť sa konečne nejakú techniku klanu. Technika sa zdala pomerne jednoduchá ale ako každá technika sa veľmi ťažko učila. Pomáhal mi môj otec , ktorý ju vedel veľmi dobré ovládať. Raz sme sa vybrali na misiu aj s mojim senseiom. Mali sme venčiť psov. No keďže psy boli väčší než mi nedokázali sme ich udržať. Priviazali sme ich o strom no jeden nám utiekol a museli sme ho nájsť. Utekal hlboko do lesa , kde sme ešte pred tým nikdy neboli a báli sme sa . Stretli sme tam pár banditov , ktorý našli nášho psa. Banditi nás chceli chytiť a neviem čo by potom s nami urobili. Vytiahli sme na nich kunaie a shurikeny , ktoré sme nosili zo sebou a boli sme pripravený na všetko. Banditi na nás chceli zaútočiť , keď sa zrazu ukázal náš sensei a banditov porazil. Vrátili sme sa aj so psom do dediny a sensei nám dohováral aby sme nechodili do lesa. Ďalej sme už radšej psov nevenčili ale zbierali nudné kvetinky , zase! Napriek tomu sme si všetci dobre vychádzali a stali sme sa nerozlučnými kamarátmi.
Keďže sa už blížil čas chuunínskych skúšok museli sme sa dobre pripraviť. Každý z nás vedel už dostatočné množstvo techník. Teraz sme sa len museli pripraviť na nejakú ťažkú úlohu v teréne. Sensei nás zobral na táborenie v lese. Museli sme spať v stanoch , ako inak. A dávať pozor na oheň , aby nezhasol a hlavne pozor na zvieratá a banditov. Strašne som sa v noci bál , ako inak , keď bol les plný nebezpečenstva. Najhoršie na tom , že začalo pršať. Celý zmoknutý som išiel spať do stanu. V lese sme strávili týždeň a keď som sa konečne dostal domov bol som najšťastnejší človek na svete. Konečne som sa mohol normálne vyspať. Nastali časy chuunínskych skúšok a všetci aj so senseiom sme sa stretli ešte pred skúškami. Bavili sme sa o tom , že sa nič nestane keď nevyhráme a , že si ich môžeme keď tak zopakovať. Proste , aby sme neboli v strese. Keď začali chuunínske skúšky zadali nám úlohu nájsť v lese stratené veci , ich zoznam sme mali nájsť v zvitku , ktorý sme tiež museli niekde nájsť. Všetkých nás presne o 12:00 vypustili do lesa a hneď sme sa vybrali hľadať zoznam. Hľadali sme no nič sme nenašli , kým sme nestretli inú skupinu , ktorá zoznam už mala. Potrebovali sme ho získať aj za cenu podvodu. A tak sme chytili jedného z ich týmu a pomocou henge som sa naňho premenil a zvitok jednoducho získal. Nemali ani len tušenie , že som to bol ja. Zvitok obsahoval aj mapu a tak sme sa hneď vybrali nájsť predmety. Neboli sme však jediný , ktorý sme mali mapu a na mieste , kde sme mali nájsť veci , už tam niekto bol. Museli sme bojovať a po tomto boji som ja a Yuri ostali smrteľne zranený. Zobudil som sa až v nemocnici , nevedel som čo sa stalo. Zrazu som si spomenul. Chunnínske skúšky! Nevedel som ako to dopadlo , myslel som si , že už je koniec a ja som ostal genínom. Avšak chunnísnke skúšky vzhľadom na to , že veľmi málo ľudí dokončilo skúšky , všetci sa stali chunnínmi. Raz v noci som sa necítil moc dobre , dokonca som opäť odpadol a môj stav sa zhoršil. Vtedy som myslel , že je môj koniec a už neuvidím svojich kamarátov. Opäť som sa zobudil a všetci stáli okolo mňa. Na mojej ruke bolo 6 pásov spojených a n a dlani znak. Čo to je ? Behalo mi v hlave až mi nakoniec vysvetlili , že je to technika , ktorá je naviazaná na moje telo. V tej technike je zapečatená čakra , ktorá pomáhala mojim orgánom. Túto čakru som mohol ľubovoľne uvoľňovať. Avšak povedali mi , ak posledný 6 pásik sfialovie odpadnem , no neumriem , znak na ruke sa zapečatí a už nebudem môcť vypúšťať ani používať čakru , kým sa neobnoví a pásiky opäť nesčernejú , vtedy sa znak odpečatí a môžem, používať čakru.
Keďže som sa zotavil a stal sa chuunínom , s väčšou kapacitou čakry pustil som sa do učenia nielen techník ale aj taijutsu. Dostali sme misiu v susednej dediny. Túto dedinu niekto napadol a mi sme mali zistiť kto to bol. Dostavili sme sa do tejto dediny. Situácia sa vyvíjala celkom dobre. Zisťovali sme od ľudí či nevideli niekoho podozrivého a tak. Obzerali sme si čo všetko spôsobili a koho zabili. Boli sme ubytovaný u jednej starej babičky , ktorá mala veľký dom a bývala v ňom sama. Strávili sme tu asi tak týždeň a už to tu pomaly nikoho nebavilo a chýbal nám domov. Postupne sa však situácia začala vyostrovať. V noci sme počuli výbuch. Všetci sme vyšli von z domu až na Yuri, ktorá ostala z babičkou. Rozbehli sme sa za miestom výbuchu no nikto tu nebol. Postupne tam prišlo viac a viac ľudí . Keď sme sa vrátili k babičke Yuri tam už nebola a ani babička. Hneď sme to nahlásili v kagemu , ktorý poslal ANBU jednotky aby Yuri našli. Ani po niekoľkých mesiacov ANBU jednotky Yuri nenašli. Strácali sme nádej , že ju ešte niekedy nájdeme. Avšak po niekoľkých ďalších pátraniach ANBU jednotky objavili gang s Uzu. Začali spolu bojovať a pri boji umrela moja mama. Dovtedy som nevedel , že je ANBU až kým mi to otec nepovedal. Avšak tento gang uniesol a mučil Yuri aby im povedala informácie a nakoniec ju aj tak zabili a Yuji utiekol z dediny. Konal sa dvojitý pohreb , ktorý ma kompletne psychicky zničil. Po tejto udalosti som už netrénoval ale viac spoločensky žil. Zoznamoval som sa s ľudmi , ktorých som dovtedy nepoznal a celkom ma to bavilo. Kage-mu bolo ľúto čo sa stalo mojej mame a Yuri a tak sme sa začali trochu viac rozprávať. Postupne sme spolu mali kamarátsky vzťah a dokonca ma prehovoril aby som začal opäť trénovať.
Dal som na jeho radu , keď sme sa už dlhšie poznali. Začal som trénovať nielen techniky, ale aj skladanie a používanie bábok. Otec ma musel zdokonalovať najmä v stratégii a v taijutsu , ktoré mi do vtedy nešlo. Časom som si vytvoril nejaké techniky , ktoré som používal alebo aj také , ktoré som vytvoril lebo som sa nudil. Otec bol na tom biedne, zostal som mu len ja. Robil som ešte pár misii aj s mojim otcom až kým som sa nedostal na hodnosť Jonina. Otec bol na mňa hrdý no nakoniec aj tak umrel.
Po otcovej smrti sa ma ujal samotný Uzishiokage. Avšak nemohol sa starať aj o mňa a aj o dedinu a tak ma poslal študovať ďalej od dediny. Prihlásil ma na školu kde som mal študovať a po skončení štúdia som sa mal vrátiť naspäť. Začiatky boli ťažké , nikoho som nepoznal a keďže nepatrím medzi ľudí čo radi spoznávajú nových ľudí bol som sám. Sám až po kým som nešiel cez park do školy. Prechádzal som práve okolo dvoch báb , keď ma oslovili .Stŕpnutý som zastavil a po 5 sekundách som sa otočil. "To bolo na mňa?" , opýtal som sa. Dievčatá sa len zasmiali."Áno!" , povedali naraz. Zvyšnú cestu do školy sme sa bavili , že odkiaľ som a tak. Čas plynul a ja som sa s nimi učieval a trénoval keďže tiež patrili medzi ľudí , ktorí nečakali na smrť. Aiko patrila medzi majstrov v genjutsu. Zvuk z jej lútny dokázal oblbnúť hociakého človeka. Jej sestra Michiko patrila medzi najinteligentnejších študentov na škole a ovládala silné lekárske techniky. Študovali sme a plánovali ako sa po škole vyberieme na nejaké misie. Hovoril som im o mojich zážitkoch a oni počúvali z otvorenými ústami. Postupne sa naša skupinka rozrástla o viac členov a spoločne sme plánovali budúcnosť. Po skončení školy sa však naše plány rozpadli a ja som sa vrátil naspäť do dediny. O mojom návrate vedel asi len Kage ale bol som rád , že som bol opäť naspäť , a zo svojim vzdelaným mi ponúkol miesto jeho zástupcu. Keďže som mal len jeho prijal som to. Celý čas po škole som však dúfal , že ma Akio a Michiko nájdu a pôjdeme na misiu, no nič sa nestalo. Rok sa nič nedialo až mi prišiel list, list od ich rodičov. V liste sa písalo , že Aiko a Michiko umreli a že chceli aby som ich naposledy videl. Pohreb bol smutný , najmä pre mňa. Opäť som stratil ďalších členov "rodiny". V noci som však nemohol spať trápili ma nočné mory a tak som sa rozhodol vybrať sa na cintorín za nimi. Vykopal ich. A spravil jednu vec , ktorú som dúfal že nikdy neurobím , spravil som si s nich lútky aby navždy ostali pri mne.
Body schopností : Nin : 5
Tai : 4,5
G
en : 3
Sila : 4,5
Rýchlosť : 4
Int : 4
Techniky: S-rank
Shirohigi: Jikki Chikamatsu no Shū
Předmět: Yuu Akasuna / Shinobigashiru 
Tue Jan 07, 2014 6:55 pm
