Brána Amegakure

Usmiala som sa naňho aj tak a uvolnila som mu miesto na lavičke. Znovu som vydýchla paru do vzduchu a pritisla som si ruky k ústam, začala som si ich dychom zohrievať. Takže ten dážď, vyzerá to tak že im slúži aj na niečo iné než len na maskovanie.
Moje meno je Mayu... Mayu Inuzuka... aj mňa teší... Raizou-sama. Usmiala som sa od srdca. Popravde, vaše klanové meno mi niečo pripomína... určite som o vás niekde čítala! Povedala som a zamyslela som sa, potom som si kýchla a povolila mi gumička vo vlasoch. Keď som pocítila mokré vlasy na krku, striaslo ma a preto sa ku mne moji traja psi pritisli ešte viac. Cítila som sa pohodlne.
Nie ste náhodou ten úžasný klan ktorý ovláda elektrinové mraky?? Spýtala som sa zo záujmom, v knihách ktoré som ako malá čítala som sa dočítavala rôzne informácie. Avšak toto bola jediná na ktorú som si spomenula.

Pozrela som sa naňho a kusla som si do pery. Moji psi ale nie sú moje zbrane! Sú vychovávaný k tomu aby odhalili kedy a čo majú robiť. Nie sú bezhlavý... prepáčte, nemala som tak... reagovať. Ide o to že... ah, to sa stáva vždy. Do dediny príde Inuzuka a prvá otázka je či moje psi náhodou niekoho nezabijú keď sa na nich krivo pozrie... asi som si nato ešte nezvykla, prepáčte. Prešla som si rukou vo vlasoch a vydýchla som.
Názor na Ame? Hm, popravde... Ame sa mi vždy páčila kvôli počasiu a kvetom čo tu rastú. Ale dážď ma nemá rád. Povedala som zo smiechom. Myslím, že ostatné dediny by mali prekusnúť minulosť vašej dediny. Veď ani Uzu nebola dokonalá, ani Yuki nebola kedysi úžasná. Každá z dedín má minulosť, aj keď je často krvavá. Podľa môjho názoru by sme mali držať každý spolu. Možno je to naivný pohľad na život ale... žijeme predsa v prítomnosti a časy sa zmenili. Nie? Znova som sa usmiala na Raizoua a zapozerala som sa pred seba. Mimochodom, podľa toho čo som o vás čítala... máte veľmi veľa liečivých rastlín na vašom území. Neviem ako vy, ale ja by som nato bola patrične hrdá... Dodala som potom. Mala som rada návštevy iných dedín, bolo to vždy úžasné... horšie bolo že ninja ktorý mi zabil psa bol z Ame... a to ma mrzelo doteraz. Sklonila som hlavu a kýchla som si, dážď fakt nemal rád celý môj klan.

Prekvapene som sa pozrela na Raizoua no len som prikývla. To zvládnem, veď som zvládla aj horšie veci. Po celý čas, to so mnou zvládne vydržať tri dni? Zasmiala som sa. Pohladila som Shira a Kura po hlavách a nechala som Gureya aby sa o mňa oprel.
No samozrejme! Vo všetkých dedinách rastú špecifické rastliny. Z jedných sa dajú vyrobiť silné lieky, jedy či alkohol! Povedala som a vytiahla som z tašky ten prázdny notes. Nakreslila som doň kvetinu ktorá sa na pohľad zdala strašne krásna, bohatá na listy a lupene. Ukázala som ju Raizouovi. Toto je Žabojedka, z nej sa robia posilujúce pilulky ale je to aj prísada do Saké. Vo vašom okolí jej rastú tisíce! Musela som pôsobiť ako keby som pred sebou mala ten najväčší dar zo všetkých, teda, verila som že sa mi to odráža v očiach. Ale Ame... bola krásna a to som nebola ani v dedine.

Zasmiala som sa. Viem, má to úplne odporný názov. Ale tak trochu sa to podobá na žabu nie? Povedala som, listy vyzerali ako malinké žabky. Oh! Ehm, bojujem o miesto hlavnej sestry u nás v nemocnici... pretože hlavný doktor je namyslený škaredý baka ktorý nerozozná svoje brucho od pracovného stola. A je zlý, no bohatý... svojho miesta sa nevzdá... Nafúkla som sa že som musela vyzerať dosť komicky, hlavne moja červená tvár.
Oh, ale to nie je až tak ťažké! Stačí sa pozerať kam šlapeš a... - Zdvihla som pohľad a zbadala som ninju, zasa vysokého, z čiernymi vlasmi. Postavila som sa z lavičky, uklonila som sa a usmiala som sa. Aj mňa teší. Moje meno je Mayu, Mayu Inuzuka. Na príkaz Kageho som prišla vašej dedine ponúknuť svoje služby a počas troch dní som schopná pomáhať vám ako sa len dá. Pokiaľ Vám nebude vadiť strážiť ma, keďže nemám doporučenie... Prehrábla som si vlasy a pozrela som sa do zeme. Takže misia, a chýba mu člen. Kso, kto vie čo sa stalo... Rázom sa uklonili aj moji traja psi a postavili sa vedľa mňa. Začínala ma bolieť hlava, potrebovala som buď čaj alebo teplo alebo... heh, tá zem sa akosi približuje, hlava sa mi začala točiť no nechcela som sa prezradiť preto som si ho nôj nenápadne sústredila chakru a držala som sa na zemi.

Prečo by som mala ísť špehovať dedinu z ktorou máme dobré vzťahy? Povedala som, ale nie nahnevane, skôr prekvapene. Uisťujem vás, že som tu špehovať neprišla. Nemám prečo.
Usmiala som sa a zababušila som sa do plášťa ktorý som dostala.
Ubytovať sa môžem ísť pokojne aj po tom čo navštívim váš bar. Povedala som z úsmevom a prehrábla som si vlasy.
Nie tykanie mi vadiť nebude vôbec, ehm, Reikin-sama.

Vážne ti to nebude vadiť, Reikin...-san? Heh, moja výchova mi nariaďuje aby som sa správala úctivo ku všetkým, a keďže mi Raizou-sama povedal že dostanem riadnu ochranku tak usudzujem že si predsa len o trošičku viac než len obyčajný jounin. Vyzeráš skôr ako pravá ruka samotného Kage.Usmiala som sa a prehrábla som si vlasy.
Nedivím sa že ste ostražitý... to som mala očakávať... Usmiala som sa. Preto chcem dokázať že som sem neprišla špehovať ani nič podobné, ehm... hneď ako sa ubytujem, mohol by si mi ukázať vašu nemocnicu? Alebo... bar, aj tak potrebujem trochu niečoho ostrého... cesta bola dlhá... Spýtala som sa zo záujmom.

Oh! Pozrela som sa na píšťalku zo záujmom no keď ju odložil pozrela som sa mu do očí. Prehrábla som si vlasy.
Tak, peňazí mám dúfam dosť nato aby som ťa pozvala na pohárik... ehm, niečoho, nie? Poďme skúsiť teda ten bar, Reikin-san. Usmiala som sa do široka, dúfala som že tam budú mať aj dango alebo niečo. Moje psi to pochopili a rozpŕchli sa po okolí. Ehm, nebudú útočiť a ani sa vám pliesť do práce. Popravde, budú len tu v okolitých lesoch a budú pomáhať aj vašim jednotkám keď bude treba. Alebo sa pôjdu hlásiť rovno mne. Ručím za nich. Upravila som si plášť a čakala som či niekam pôjdeme alebo nie. Ale najlepšie by bolo navštíviť ten bar.

Nebudú! Sľubujem! Povedala som a začala som kráčať za ním. Tá jeho píšťalka či čo to bolo... nezdalo sa mi to. Len tak vytiahnuť píšťalku a prejsť po nej prstami a potom ju zas odložiť? Čo to malo byť?
Nechala som to tak, idem sa predsa aspoň trošičku odreagovať! Ale... mám divný pocit že sa niečo deje... niečo veľké.
Kráčala som za ním a sledovala som okolie zo širokým úsmevom. Konečne vstúpim dnu!

(Presun)

Vzhľadom k okolnostiam v Yuki som sa vrátil skôr ako som predpokladal. Bolo to aj z nechutenia, nedostatku jedla a spánku. Tak som sa vrátil aby som svoju misiu dokončil a dostal zaslúžené voľno. Takmer som tam primrzol.

(presun)

Obevil jsem se za Seinou a cekal co se bude dit sice jsem cestou premyslel co se deje ze by se nekdo jen tak podepsal pod neco takoveho mi neslo poradne do hlavy. A uz vubec to by znamenalo jenom to ze chteji valku a to jsem si moc nemyslel. prece jenom Yuki byla prevazne chranena Horama sama o sobe a malo kdo by se na takove misto vydal bez nejakeho planu. A napadnout vesnici kde jsou uzivatele jejichz schopnosti byly obavane uz vubec ne cele mi to pripadalo jako nejaka fraska. Nakonec jsem stejne mlcel a cekal co se z toho vyvrby.