Sídlo Mayu Inuzuka

Nakoniec som sa na prácu vykašľala. Veď predsa, je pokojné obdobie nie? Nebude ma až tak potrebovať, plus, potrebujem robiť aj veľa iných vecí! Kuro mi nenápadne šťuchne do nohy a jemne zavrčí.
Jasné, nakŕmiť a potom umyť. Ah, a potom neviem čo budem robiť. Hmm.
Takéto vnútorné debaty som mala často odkedy sa otec a matka pridali k ANBU jednotkám. Ako skoro všetci z nášho klanu, okrem mňa.
Neviem čo by som u ANBU robila, pomyslela som si a začala som vyťahovať psie žrádlo. Ním som potom naplnila misky a tie som pomaly vyniesla vonku za dom kde som mala tréningové priestory a záhradu.
Sadla som si na terasu a oprela som sa o stenu za mnou.

Psi pokojne dojedli svoje žrádlo a ľahli si neďaleko mňa. Prebudila som sa ale keď do mňa Kuro znova šťuchol. Zapozerala som sa naňho a poškrabkala som ho za uchom. Pokojne si odfŕkol, rovnako ako aj Shiro a Gure.
Mala by som ísť trénovať. Alebo aspoň niečo robiť.
Zdvihla som sa teda, rozkázala som psom aby strážili dom a odkráčala som preč.
(Presun)

KSOOOOOOOOOOO!? Tresla som dvermi ako zmyslov zbavená, Kuro behal okolo mňa a rovnako ako ja - bol nahnevaný. Nie žeby som nebola potešená misiou do Ame, tešila som sa že konečne uvidím aj niečo iné než brány Uzu ale... tá technika! Pokiaľ by sa, nedaj Jashinovy, niečo stalo nejakému významnému či dôležitému človeku tak by som ho mohla bez problémov zachrániť! KSO!
Shiro a Gure postávali pri vchode, čakali kedy vyrazíme. Kuro, keby mohol, tak trhá zubami nábytok. Tse, keby som mohla tak to urobím tiež.
Vzala som si menšiu taštičku do ktorej som si dala notes, pero a fľašu z vodou. Aspoň si budem zapisovať čo som zistila, a sem-tam si budem kresliť. Možno. Kso.
Vzala som si plášť, a pobrala som sa zo svojimi psami preč.

(Presun)