Kancelária Uzukageho

Předmět: Kancelária Uzukageho Tue Dec 03, 2013 9:07 pm

• Kancelária je luxusne zariadená, nachádza sa v najväčšej budove z celej dediny.
• Výhľad na celú dedinu si každý deň vychutnáva Uzukage, ktorý tu úraduje a pracuje.
• V kancelárii sa nachádza aj skrinka s technikami, misiami a informáciami, avšak veľká väčšina z nich sa nachádza ešte v inej miestnosti.

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Thu Dec 19, 2013 8:59 pm

Kráčajúc chodbou po budove som mieril do kancelárie. V ruke som držal šálku kávy, keďže dnes som to videl tak, že sa tu zrejme zdržím kvôli hordám papierov, ktoré ma zas čakali. Nič nové. Ale hold, bola to práca. Hoc... niektoré som zvykol fakt už potom len zošuchnúť do koša, ale dnes som to nehodlal spraviť. Aspoň teda zatiaľ. Vstúpil som do kancelárie, zavrel som dvere a prešiel som ku stolu, kde som zapol lampu, ktorá mi osvecovala kanceláriu a posadil som sa do pohodlného kresla, na ktorom som sa pomaly otočil a zadíval som sa smerom von oknom. Ešte som pritom popíjal tú kávu. No čo, nechcelo sa mi začať hneď vybavovať papierovačky, chcel som ešte oddych...

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Pomalým, nenúteným krokom som smerovala k budove Uzukageho. Nudila som sa, nemala som čo doma robiť. Možno má pre mňa nejakú prácičku. Vstúpila som do budovy a neochotne som vybehla po schodoch, čo mi ako vždy, trvalo nesmierne dlho, vzhľadom k tomu, že mám ozaj mizernú kondičku. Nie som veľmi na také stavaná. Sadla som si na lavičku a oddychovala. Niekedy som sa i hanbila za tú svoju kondičku, ale nemohla som za to. Moje zdravie mi to nedovoľovalo. Už dávno som sa zmierila s tým, že nikdy sa nebudem môcť stať Uzukagem, nech už budú moje Genjutsu techniky silné. Taijutsu bude navždy mojou obrovskou slabinou, ktorú sa ako tak snažím zakryť svojim Kuchyiose. Postavila som sa a jemne zaklopala na dvere, čakajúc na výzvu, že môžem vstúpiť.

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Avšak v momente kedy sa tunajší Uzukáge stihol uvelebiť vo svojej obrovskej stoličke, pocítiť prievan prefukujúci oknom, letného vánku ktorý priniesol osvieženie do trochu dusnej kancelárii, kedy stihol si oddýchnuť a ponoriť sa do pokoja, ozval sa rev, hluk, ako si to nazvete je už na vás. V tom momente mohol zahliadnuť búriaci sa dav ľudí zhromaždených pod budovou Kágeho. Na nich bolo ale niečo zvláštneho, čo ich líšilo od normálnych ľudí, a to práve zelený odtieň pokožky pokrývajúci telá, ruky a niekedy len tvár, a isté končatiny. A všetky tieto nadmiernu nahnevané oči sledovali strechu Kágeho, kde sedel chlapec, no takmer rovnajúci sa už pubertiakovi, na hlave čelenka Konohy. Záblesk blonďatých vlasov na malý okamih ožiaril strop tejto budovy a jeho široký, lesknúci sa úsmev dal okamžite najavo čo práve v tento moment prežíva. Obrovskú zábavu keď v obrovských záchvatoch smiechu sedel na streceh budovy, smial sa, a prstom ukazoval na poškodených ľudí. Jeho meno bolo.. Nao Uzmaki a bol som ním ja! Pre tento moment som bol slepý voči všetkému ostatnému keď som si musel rukou pretierať smiechom zaslzené oči a sledovať ako sa rozbúrený dav ľudí marne snaží prebiť si cestu do budovy až hore cez ozbrojené sily Anbu.

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Thu Dec 19, 2013 9:39 pm

Kaori Senju

Vošiel som cez dvere do budovy no kým som tak urobil videl som dav ľudí ktorý miery tam kde ja no bolo na nich zvláštne že boli zelený...Dvere sa za mnou zavreli a ja som sa začal smiať ani am netrápilo že musím výjsť tie úmorné schody. Vyšiel som až na úplne vrchné poschodie budovy kde má kanceláriu Uzukage. Prešiel som cez chodbu až ku dverám kde už čakalo dievča sadol som si do kresla ktoré tam bolo a čakal som kým sa ozve Uzukage z kancelárií...Mezdi tým som premýšlal nad svojím novým postavením a hľavne aké misie ma teraz čakajú... Zahladený do steny som potichu premýšlal čo môžem vlastne očakávať.

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Thu Dec 19, 2013 9:40 pm

Krátko som sa pootočil na kresle, keď som sa chcel už ozvať aj osobe, čo zaklopala na dvere. Ale to som sa zas otočil k oknám, keď som začul niekoľko hlasov, akýsi druh rachotu.. no a ešte k tomu aj nejaký smiech, dosť výrazný, akoby sa niekto zhulil. Tak som teda vstal, aby som mohol lepšie z okna pozrieť dole a to som div nepustil tu šálku kávy na zem, keď som si všimol tlupu zelených ľudí, čo sa tlačí do budovy, hoc márne, keď tam stáli aktuálne už Anbu. Vzbura či čo? Nechápavo som sa pozrel akoby hore, ale to som nemohol samozrejme vidieť na strechu. Hoc ten smiech sa ozýval práve odtiaľ. Šálku som položil na stôl a pomaly som vykročil k dverám, pričom som ich otvoril. Krátko som sa pozrel na Yunu i na Kaoriho, načo som sa ospravedlňujúco pousmial.
"Ospravedlňte ma, niečo si vyriešim. Zatiaľ mi to tu postrážte." S touto vetou som im ešte kývol, načo som vykročil už rýchlejšou chôdzou po chodbe až na strechu, kde som už pravda vykračoval pomaličky. Hold, pred sebou som teda už čoskoro mal chalana, čo sa smial jak blázon, div nepadol z tej strechy. Mlčky som za ním ostal stáť a nejakú chvíľu som ho sledoval, načo som sa trošku nad neho naklonil aj s dosť vážnym výrazom v tvári, aj keď som to v skutočnosti nejako vážne nebral.
"Mám pocit, že mi máš čo vysvetľovať." Vážnym tónom som sa takto ozval a uprel som na Naa oči. Jasné, kedy ten niečo nevyviedol.. občas som rozmýšľal, že ho niekde dám na obojok. Alebo ho budem sledovať cez kamery. Ale... obojok by zrejme zmizol behom chvíľky a o kamery by sa tiež postaral, takže to bolo zbytočné nad tým aj premýšľať.

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Bolo nadmieru jasné že Lucian by sa už o kamery dokázal postarať, avšak kým som si stihol uvedomiť že na mňa vôbec niekto prehovoril, takmer som sa udusil smiechom a dostal som okamžite obrovskú škytavku, ktorej som sa ešte po dobrú chvíľu nedokázal zbaviť. Zavretými očami a slzami smiechu na krajíčku som sa otočil k Uzukágemu, neuvedomujúc čo sa deje som chytil jeho plátený plášť a všetky svoje nečistoty od sĺz som utrel práve do toho, kým som si pomaly stihol uvedomiť prítomnosť oného plášťu, osoby ktorá nado mnou dýchala a prejavovala známky život a následne tvár nie príliš veselo sa zazerajúceho Uzukágeho ktorý na mňa prehovoril. Nastalo naozaj dlhé ticho, trápne ticho, kedy som nasadil nevinný poker face a dlhé minúty a minúty, ignorujúc zvuk vzbury podo mnou, sledoval jeho tvár. Smiech ma fakt rýchlo prešiel ja som pocítil na zátylku niečo čo už dlhú dobu nie. Pot, stres, nervozitu a následne možno strach? „Ehm.. No já.. Ja som.. Si tak šiel po ulici a .. ten príkop bol otvorený, som sa potkol a taká no, fľaštička čo bola na zemi tak tam spadla.. Nebola ani moja! Proste.. to bola nehoda..“ Snažil som sa to ututlať ako sa len dalo ale samozrejme bezvýsledne. Nikto mi v tejto dedine neveril, nie to ešte Uzukáge v ktorého kancelárii za prečiny, sedím takmer každý deň a už tieto návštevy koberčeka beriem ako dennú rutinu.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Objavil sa tu nejaký muž. Poznala som ho veľmi dobre. Kto by predsa nepoznal členov klanu Senju. Uchechtla som sa, hoc som na to nemala žiadny dôvod. Teda to si musel myslieť on, v skutočnosti som dôvod mala. Odrazu sa vo dverách zjavili Uzukage, ktorému som sa okamžite uklonila. Hai, Uzukage-sama. Môj výraz zvážnel. Začula som nejaké divné pokriky, vyhrážky a čo ja viem čo ešte a len nadvihla obočie. Občania zrejme boli nespokojní. Zrejme im Nao zase niečo vyviedol. Usúdila som to podľa toho sfetovaného smiechu. Vstúpila som do kancelárie, prešla okolo stola a vykukla von oknom. Všade samý Shrek. Teraz som už nepochybovala o tom, že to je Naova zásluha. Privrela som oči a povzdychla si. Dnešné deti... Nikdy som nemala možnosť takto si svoje detstvo užívať. Pretože som prekliata. Aspoň tak to mne pripadalo. Shi bola mojim prekliatím. Rukami som sa oprela o parapet a bez známky akéhokoľvek citu som čumela na ľudí, ktorí sa akosi nemienili upokojiť. Cítim sa už skôr ako v džungli, než v dedine... Prebehlo mi mysľou a opäť si povzdychla.

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Thu Dec 19, 2013 10:02 pm

Nadvihol som slabo jedno obočie, keď si ten malý blázon začal utierať slzy do môjho plášťa. Len som ho mlčky sledoval, čakajúc, či si uvedomuje to, čo vlastne robí alebo to ešte robí naschvál. Ale očividne to bola tá prvá možnosť, podľa toho, ako sa začal tváriť po chvíli, kedy mu to zrejme doplo. A to už prebehlo niekoľko minút, kým zo seba začal konečne niečo sypať, pričom sa tváril veľmi nevinne. Klamstvo podané od Naa by vedel rozlúsknuť hocikto, ale ja som už v tom mal aj menšiu prax, keďže sa to často opakovalo a zakaždým mal zvláštnejšiu a ešte menej pravdepodobnú náhodu. Len som si počkal, kým to dopovie, načo som ruky založil na bokoch.
"Nao, Nao.. že tebe je stále treba robiť takéto hovadiny.." Pokrútil som hlavou, načo som síce trochu zjemnil pohľad. Ale odpyká si to i tak, to bolo jasné. Chytil som ho pod ramená, aby som ho postavil na nohy a rovno ho aj otočil tým smerom, kde dole bol ten dav ľudí.
"Teraz sa im pekne ukážeš, ospravedlníš a sľúbiš, že napravíš čo si urobil, je ti to jasné?" Nekompromisne som ho slabo po-postrčil, aby to na ukázanie už nemal na kroky ďaleko, pričom som ostal stáť na mieste s rukami už prekríženými na hrudi. Pohľad som upieral na jeho chrbát a čakal som, kým tak spraví. Síce sa to mohlo zdať naivne, veľmi naivne... ale pre taký prípad, že by splnil to, čo som očakával, mal pod jedným ramenom nenápadnú značku, ktorú som mu tam spravil pritom, keď som ho dvíhal na nohy, a ktorá mi tiež mohla uľahčiť dostávanie sa k nemu, keby sa rozhodne zdrhať. Zároveň by bolo jasné, že to boli výhovorky, čo mi tu pred chvíľou vravel. Čiže by som k tomu pridal i klamanie Kagovi, a trest som mohol zdvojnásobiť! Tak som teda iba čakal, čo spraví, či ma poslúchne, alebo si to ešte viac pokazí.

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Thu Dec 19, 2013 10:05 pm

Ked vyšiel z kancelárií Uzukage-sama rýchlo som sa postavil z kresla a uklonil som sa...Chvíľku som čakal na chodbe pretože som počul dosť prenikavý smiech šíriaci sa budovou. Usmial som sa pričom som už vedel o koho sa jedná a čo sa stalo podla tých zelených pred budovou. Ked to dievča vošlo do kancelárií nasledoval som ju dnu tiež som sa postavil ku oknu a pozeral som sa na dedinu predsa z tejto kancelárií je furt nejlapší výhlad.Veľa sa tu toho zmenilo...Prebehlo mi hlavou ale stále som sa musel usmievať nad tými zelenými ľudmi pred budovou, ktorý nie a nie sa rozísť...

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 29 Join date : 13. 05. 13

Pomalu jsem se dokodrcal az k budove a nakonec jsem presel i ty schody. Bylo to dost nudne jako poslednich par mesicu nebo na me dolehaly deprese. Mozna i spatny pocit ze se brzy neco semele. Nakonec jsem tam dosel a zaklepal. Na kancl.

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Na chvíľu som začal uvažovať či náhodou Uzukágemu nepreskočilo. Obhliadol som si ho samozrejme naozaj, veľmi, podivným pohľadom, sledujúc každú novú stopu ktorú mohol prejaviť. Myslel som si totiž že zošalel alebo ho vymenili, ani za ten čas čo ma pozná sa nenaučil, že ja sa neospravedlním za takmer žiaden čin ktorý som spáchal? Avšak, dospieval som, pravda, a začal som si uvedomovať aj množstvo svojich chýb ktroré som mal. A možno mal Uzukáge pravdu a bolo načase ospravedlniť sa dedine za svoje rebelanstvá voči nej. Na tvári sa mi v ten istý okamih usadil na tvári prapodivný výraz plný sklamania a smútku, bez odvrávania a odporu som sa nechal postaviť na nohy, ktoré ma začali samy viesť až k okraju strechy pod ktorou sa v húfe rozostúpili ľudia, sledujúc ma ako pred popravou, a možno v kútiku duše očakávajúc že ma popravia. „Občania Ushiogakure..“ Začal som rozprávať, prichádzal čas na moje ospravedlnenie. Akoby som si volil medzi životom a smrťou, vzdal som sa do ich rúk a v hlbokých nádychoch otvoril ústa, a pripravil sa na odpoveď..

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Thu Dec 19, 2013 10:31 pm

K tomu jeho divnému pohľadu som iba prikývol, aby vedel, že to fakt myslím vážne. Takže som čakal. A čakal, a čakal. Konečne sa im ukázal, tlupa zelených utíchla a len hladne čakala, či k nim Nao skočí alebo po ňom budú musieť niečo ešte hodiť. V každom prípade, Nao začal vetu, pričom som o niečo viac spozornel. Niečo mi však napadlo. Nao sa neospravedlňoval za nič, nikomu a nikdy. Teda, výnimočne, keby šlo o niečo vážne, ale to sa mi teda ešte nestalo. Um.. sakra. Pristúpil som odrazu k nemu, čiže dav si všimol i pochopiteľne mňa, a iba som mu položil ruku na rameno. Z časti ako také gesto dospelého, z časti pre to, keby chcel zdrhať. Aj keď ten mal určite veľa iných nápadov, ako to previesť.
".. chceli sme Vám iba oznámiť, že sa to všetko vyrieši. Voda sa vyčistí a všetkým sa Vám tuná za Naa ospravedlňujem. Takže.." Milý a priateľský tón opustil môj hlas, načo som i nechal zmiznúť úsmev v tvári a na tlupu som zazrel podobne, ako nedávno na Naa.
"Takže opusťte priestor pred budovou a rozíďte sa." Už zas vážnejšie, aby ma aj poslúchli, som riekol ku koncu a díval som sa, ako postupne niektorí odchádzajú, ale boli tam stále aj rebeli, ktorí zjavne nechceli odísť. Takže o tých sa museli hold postarať stráže, aby ich odtiaľto vyhnali. Stáli by tu už zbytočne a ja som pred budovou nechcel mať nikoho takého. Následne som len kukol na Naa.
"A my si musíme pohovoriť." Povzdychol som si a až trošku zúfalo som sa naň díval. Málo vecí ma unavovalo... ale Nao patril práve k tým, ktoré ma až vyšťavovali! A to neustále! Musel som niečo vymyslieť.. alebo použiť niečo, čo mi napadlo už kedysi, len som to nenavrhol. Ale už to hold štvalo všetkých, že tu Nao robil večne bordel. A nech sa aj možno chcel ospravedlniť, istota bola istota, radšej som to spravil ja, aby tu nevzniklo ešte niečo viac... "Naovské".

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Než som však stihol dohovoriť, alebo čo i len predviesť svoj plán pred celou Vírivou, zastavil ma Uzukáge, vložil sa do toho a zatrhol mi to. Už ma to štvalo, všetci na mňa hľadeli cez prsty, len kvôli tomu že môj dedko bol Naruto. Pre každého som bol len ten netalentovaný blb z akadémie, ktorého predkovia boli slávny len ja im robím hanbu. Všetko ma to nehorázne štvalo, pociťoval som hnev, aj voči dedine aj voči Narutovi že po sebe zanechal tak veľkú legendu, a nastavil laďku tak vysoko, že nikdy nebudem schopný ju preliesť. V tom momente ako dohovoril a prvý ľudia sa otočili aby odišli, vytrhol som sa z Renovho zovretia, trhnutím ruky som sa od neho vzdialil a otočil sa k ľudu podo mnou. Ruku som vystrel dopredu a krikom som na seba znova a takmer okamžite strhol takmer všetku pozornosť, v očakávaní že som znova niečo urobil. Nič ale neprišlo, až na moju vlastnú reč.. „Práve sa pozeráte na svojho budúceho Uzukágeho! Najväčšieho aký chodil po tejto zemi! Shinobiho ktorý prednehne aj samotného Naruta Uzumakiho! Nikdy sa nevzdám, stanem sa UZUKÁGEM!“ Rev ktorý sa ozýval celým priestranstvom, vôľa v mojom hlase, pevný a odhodlaný pohľad môjho dedka sledujúci dav podo mnou a ruka vystretá v pred v podobe prísahy. To je môj sen!

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Thu Dec 19, 2013 10:52 pm

Keď sa mi Nao vytrhol spod ruky, už som čakal, že niečo spraví. Možno preto som aj takmer spravil krok dopredu, či sa aspoň trhol, keď v tom ale na dav neletela žiadna bomba, žiadna farba, neutekal, len stál na kraji a pozornosť ľudí si vyžiadal tým, čo hovoril. Mlčky som teda zostal stáť na mieste a sledovať ho. Fakt som nečakal, že z neho vyjde niečo také. Ľudia sa zas vrátili a dokonca sa ukázali aj iný, čo Naa začuli z okolia. Jedni sa na neho dívali fakt tak, akoby videli Naruta. Ďalší však toto brali len ako výplod jeho bujnej fantázie, takže sa mohol ozvať nejaký posmešný zvuk či nejaká veta typu "To určite". Tak či onak, našlo sa aj pár ľudí, čo možno... ale fakt, že možno trochu uverili. Ale veľmi to nedávali najavo, len sa mlčky na Naa dívali, akoby skôr videli ducha než toho bláznivého chalan, čo ho chceli utĺcť. Ja som sa iba pousmial a čakal som, či nastane i nejaká ďalšia reakcia. Pravda, mal som ešte prácu dole, niekoľko ľudí, ale... snáď vydržia. Hold musia pochopiť, že riešenie Naa, nech už šlo o hocičo, a veru že toto bol jedinečný prípad, tak to trošku trvá. A ja som len dúfal, že teraz ten svoj príhovor nepokazí pomstou pre tých, ktorý mu z davu viditeľne neverili. Ale inak som stále iba postával, nemusel som snáď nič hovoriť, toto bola jeho chvíľka, tak nech si vychutná dobrú i zlú stránku tejto situácie.

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Samozrejme že sa to dalo očkávať odo mňa, presne ako od môjho dedečka. Strelený a zúfalý chalan ktorý nemá žiadnu nádej, ale s obrovskou vôľou nevzdať sa s takýmito rečami. Ale bol to môj sen, a ten bol pre mňa na prvom mieste! Usmial som sa keď som v dave zahliadol ľudí ktorý mi v tom prípade aj verili, mal som to našťastie ľahšie ako môj ded, ktorý si musel veľa vytrpieť. Tu my ale priletely na um spomienky, na brata, otca, matku.. Všetci boli preč, všetci boli mŕtvy a ja som už rodinu nemal. Stále ale na mňa doliehal ten tieň Naruta, ten som chcel prekročiť za každú cenu! Jemný vánok ktorý v tú chvíľu pofukoval po Vírivej mi rozčeril vlasy a odhalil môj divoký, široký úsmev plný rebelanstva a šibalstiev. Postavil som sa ešte viac k okraju, roztiahol ruky do kríža, a hodil sa na ježíša dole. Z dôvodu aby ma dav chytil? Niektorý prejavili záujem o to aby mi verili, aby ma chytili ako keď popová hviezda tiež skočí do davu. Na tvári som mal čiroký úsmev, keď som pocítil beztiažový stav v hrudníku a v okolí brucha, ten pocit keď padáte veĺmi dlho ale namiesto toho aby dav uvítal Naa, pomocou čakry som sa prichytil o stenu budovy, objavil sa pri okne Uzukágeho kancelárie kde stála Yume, a usmial sa. Nebezpečne, nepriateľsky, revolučne a hlavne, pomstychtivo. To ona ma práskla keď som vtedy povyhadzoval záchody do vzduchu a prišiel čas, za činy pykať! Cez otvorené okno som prehodil do vnútra malú bombičku ktorá takmer okamžite vybuchla. Namiesto ohňa a dymu ale vytvorila obrovskú dávku farby, ktoré nie len že znehodnotila takmer všetko v kancelárii a svojim zápachom pripomínala, no netreba komentovať, ale úplne zasiahla ako vodotrysk Yume! Ja som sa stihol tlakovej vlne uhnúť odlepením sa od steny a voľným pádom na múr v okolí budovy a následne som sa pokúsil o únik pred Uzukágeho zlobou. A možno aj Yuminou.

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Thu Dec 19, 2013 11:12 pm

Sledoval som čo sa deje pred budovou no v tom niekto zaklopal na dvere kancelárií ale ja som to len potichu odignoroval...Ani nie minutu na to niekto hodil pekne nechutnú výbušnú bombičku do kancelárií a to priamo cez okno kde stálo to dievča. Netrvalo dlho a zacítil som ten zápach v tom momente som otvoril dvere na chodbu a rýchlo som sa dostal cez ne pričom som nabúral aj do chalana ktorý tam čakal.Prepáč...Povedal som a zatvoril som rýchlo za sebou dvere do kancelárií.teraz by som tam nešiel...Dodal som smerom k nemu a na chvíľku som si spomenul na to dievča čo ostalo v kancelárií...

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 29 Join date : 13. 05. 13

No Neresil em to ze do me nekvrazil. Tebylo nic proti treninku sym otcem.
"Nic se nestalo." Rekl jsem jen tak ze sem to nehodlal moc resit. Nemel jsem v planu se nejak s nikym kamaradickovat. Nakonec za tech par let sem tu neznal nikoho a to my vyhovovalo. I kdyz nekdy to bylo pekne otravne mise delat sam. Ale i tak jsem to delal. Alespon jsem mel povest samotare.

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Thu Dec 19, 2013 11:27 pm

To, čo sa odohralo nasledujúcu chvíľu mi len potvrdilo, že nie, jemu sa nedá skutočne veriť. A tým, že mi do kancelárie hodil bombu, ktorá to tam všetko zasvinila, ma ešte aj nasr.. naštval! Teraz môžem nanovo kupovať všetko, čo vnútri bolo! A ešte aj Yuna... no len som dúfal, že ju toto nenaštve až tak, že sa spustí niečo, čo som si neželal. Kurňa.. jemu len putá a malú, prázdnu miestnosť treba! Alebo najlepšie rovno kazajku! Ignorujúc teraz svoju kanceláriu, kde aspoň tie papiere už nebudú potrebné k vybavovaniu, som skočil na oproti stojacu budovu cez ulicu. Postavil som sa na múr budovy a pozrel som sa okamžite na Naa. Ak teraz myslí, že utečie, tak sa veľmi... ale že veľmi mýli! Aj keby ho mám naháňať niekde na druhú stranu mapy! Hneď po tom, čo si ma možno aj mohol všimnúť, som sa ale vyparil z múra a objavil som sa rovno pri ňom. Rukou ho chmatnúc za golier mikiny i trička zároveň, som ho teraz už pevne držal a zároveň druhou rukou som sa keď tak kryl, keby chcel Nao ešte nebodaj niečo spraviť.
"Toto si prehnal!" Bolo jasné už iba z tónu, že ma naštval. Najprv všetkých oblbol rečičkami, ktorými po dnešku už asi fakt nikto neveril, a následne mi zasvinil kanceláriu?! Čo je moc, to je moc! Takto ho stále zvierajúc za goliere, som sa bez výčitiek už premiestnil vďaka značke aj s Naom práve do tej zas*atej kancelárie, kde som ho ešte stále ostal držať a ja sám som sa díval nato, ako to teraz vyzeralo. Pre istotu som aspoň začal dýchať ústami, pretože nosom... no, to už nebolo dýchanie, skôr pokus o otravu. Aktuálne bez slov som ale stál a prebodával chrbát Naa pohľadom.
"Kúpi sa nový nábytok... a ty, milý môj, to tu vyčistíš tak, že sa to tu bude blýskať, je ti to jasné?" Hoc som mal nervy aj za troch Kagov, ktorým by to spravil, no i tak som sa krotil. Ale púšťať som ho nepúšťal, ani za svet. A keby sa aj chce nejako vyzliecť, to by mu takto, ako som ho držal, šlo trochu ťažšie, takže nehrozilo, že by sa mi tak vyvliekol. A tiež som od neho stál tak, aby som si keď tak všimol, že ide niečo spraviť. Ostražitosť som už teraz mal, takže aj keď prekvapoval, teraz nech to ani neskúša, lebo by mi poslúžil jak metla na to svinstvo, ktoré mi tu spravil!

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Myslela som, že Naa doslova zabijem, keď na mňa hodil nejaký balónik, ktorý praskol a...Odrazu som proste bola Shrekom aj ja. Nahnevala som sa. Veľmi. Ale nie až tak, že by som dovolila Shi, aby prebrala kontrolu nad mojou mysľou. To by dopadlo katastrofálne. Tú farbu či čo to bolo som z tváre zotrela rukávom a na Naa, ktorého náš milý Uzukage ťahal za sebou držiac ho za golier, som hodila ten svoj vražedný pohľad. Zabi ho... Ozvala sa mi v mysli Shi. Síce ma zatiaľ nemohla ovládať, našepkávať áno. A túto možnosť vždy rada využívala. Drž hubu... Zavrčala som na ňu v mysli. Na vašom mieste, Uzukage-sama, by som ho hodila niekam na psychiatriu. Je to stratený prípad, toto psychicky zdravý človek nerobí. Založila som si ruky na hrudi, totálne ignorujúc fakt, že moje tričko je celé zelené od tej farby. Však ty ešte dostaneš takú nakládačku, na akú nikdy v živote nezabudneš. Uškrnula som sa na Naa, myslím, že by mu niečo také veľmi prospelo. Aj keď som pochybovala o tom, že by mu to navrátilo rozum, keď teda nikdy žiadny nemal. A radšej by som pobozkala kravskú riť, než by som sa mala podriadiť takému Uzukagemu ako ty. Ukázala som mu prostredníka a vyplazila naňho jazyk.

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Fri Dec 20, 2013 1:52 pm

Z kanceláriíí som počul hlasy tak som otvoril dvere a vošiel som opäť do vnútra ale čo som tam zbadal ma normálne šokovalo...Kancelária bola celá od zelenej farby presne taká akú mali na sebe ľudia pred budovou a to som sa pokúšal nevnímať ten divný zápach...Pozrel som sa na vinníka a potom na to dievča potichu som sa začal smiať.Prepáčte...Iba toto som dostal zo seba po mojom smiechu no následne som podišiel ku Uzukageme...Uzukage - sama hlásim sa opäť do služby.Povedal som a dúfal som že budem môcť túto kanceláriu opustiť čo najskôr predsa to momentálne nebolo dvakrát príjemné miesto...

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Nevnímal som okolo seba nič, pretože moja pomsta bola konečne vykonaná a ja som už nemal žiadne záväzky voči týraniu Yume. Dlhoval som jej to, na jej výhražku som odpovedal výhražným úsmevom, ktorý jasne prejavoval začatú vojnu medzi nami. Avšak načo som venoval pozornosť bola jej citácia o mojom neuznávaní. Potichu som zvesil ruky pozdĺž tela, nechal nohy dopadnúť na zem, nechávajúc sa držať Uzukágem, ktorý jasne mohol zaznamenať ako som sa vzdal a potichu som sledoval kanceláriu. Vytrieť, vytrieť ale ako a čím asi tak? A prečo som vôbec sa tak vzdal, pretože jej slová mi zatemnili. Nikto v dedine nevedel aké to je byť jeho vnukom, položil tak vysoké múry ktoré ja nie som schopný preliezť. Pohľadom som uhýbal samotnému Uzukágemu, šnúrky na topánkach boli v túto chvíľu najzaujímavejším objektom pre mňa.

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Fri Dec 20, 2013 5:45 pm

Zastavila jsem se před budovou Uzukageho a v ruce svírala svitek. Pěkně dlouho jsem se vyhýbala téhle budově a vlastně i Uzukagemu. Vlastně...vážně sakra dlouho, vždycky jsem si to dokázala zařídit aby mi někdo došel pro misi za mě a já o ní nemusela žádat. Čhe.. Rezignovaně jsem protočila očima a vešla dovnitř. Nikam jsem se nehnala a v klidu vyšlapala schody až nahoru. Mlčky jsem přešla ke kanceláři kde bylo kupodivu nějak plno a ani jsem nemusela klepat. Všichni byli venku a čučeli do kanceláře. Co to sakra je? Nadzvedla jsem obočí ale moc dlouho se nad tím nepozastavovala. Udělala jsem krok blíž k Uzukagemu a vrazila mu svitek do ruky. "Válel se na cvičišti.." Vysvětlila jsem mu stroze a otočila se na patě. Měl by si dávat pozor na to komu svitky půjčuje, za chvíli takhle poztrácí celou knihovnu. Ale co já se vůbec starám.. Strčila jsem ruce do kapes a stejně jak jsem v klidu a potichu přišla tak jsem tak zmizela.

-Přesun-

Předmět: Re: Kancelária Uzukageho Fri Dec 20, 2013 8:04 pm

Kratšie som sa pozrel na Yunu, ktorá sa našťastie nenaštvala viac než by som chcel. Len mu v podstate vynadala a to bolo všetko, Nao k nej nereagoval. Nato som sa krátko pozrel zas na Kaoriho, ktorý ku mne pristúpil.
"Vitaj späť, Kao." Iba som kývol, zatiaľ som mu nedal ani tím ani misiu, musel si buď počkať, alebo keď tak, ak vlastne prišiel len s tým, tak mohol aj rovno odísť. To mi už musel povedať zvlášť a asi neskôr. Ako som si tak uvedomil, Nao sa uvoľnil a zrejme ho na zem nepoložilo len to, že som ho ja zvieral za golier. Zľahka som prižmúril oči a sledoval som ho. Malo by mi ho byť ľúto, čo aj niekde v duchu bolo, to áno, ale vonkoncom si za to teraz mohol sám. Nebyť tej bomby, čo to tu všetko zasvinila, nič ďalšie sa nemuselo stať. Občas som nerozumel tomu, čo z toho vlastne má. Bolo X spôsobov, ako sa zabaviť inak. Ale on si musel vybrať ten, aký mal aj jeho predok Naruto... len som dúfal, že sa to tiež zmení ako uňho, lebo ak nie... tak ho čakali len a len problémy. Ku koncu ešte ku mne prišla nejaká baba, ktorá mi do ruky vrazila zvitok a zas odišla s tým, že sa váľal na cvičisku. S poker-faceom som ju sledoval kým zas neodišla tak rýchlo, jak prišla, načo som trochu potriasol hlavou a pozrel som zas na Naa.
"Kancelária sa bude musieť vyčistiť. Tímy či misie teraz nikto nedostanete, máte všetci voľno." Znudene som prehovoril ku všetkým, čo za mnou teraz prišli. Hold budú si musieť počkať, kým sa to tu zas nenapraví. Zatiaľ sa mohli baviť nejak vonku, spolu.. tréningy, bary a neviem čo všetko ich ešte mohlo zaujímať. V každom prípade, otočil som sa na päte a Naa som potiahol až na chodbu, kde som ho posadil na lavičku. Následne som rukou ostatným naznačil, aby vyšli z tej kancelárie, nemuseli tam stáť viac než bolo nutné. Naa som už pustil, takže som mohol zložiť pečať oboma rukami. Vytvoril som si klona, ktorý rovno zmizol. Presnejšie, zmizol vybavovať ľudí, čo mi vyčistia kanceláriu. Hoc to mal robiť Nao, ale ten kým by to spravil, a vlastne určite nespravil, tak by nik nedostal misiu asi minimálne rok. Čo som s ním mal sakra robiť?! Oprel som sa o stenu oproti nemu a len som na neho mlčky pozeral. Ostatných, čo tu boli, som už ignoroval. Hoc zamýšľať som sa hodlal určite o väčšine, čo ma dnes navštívila, ale teraz to nebolo nutné viac ako riešenie, čo spraviť s Naom. Do väzenie som ho dávať nechcel, na psychiatriu duplom nie, čo mi Yuna navrhla. Polepšiť sa nevedel, večne robil prúser za prúserom. Dokonca aj na trestoch si ešte vyrobil ďalší prúser!
"Takto to ďalej nepôjde." Zašomral som to najpodstatnejšie, načo som si spravil ešte jedného klona. Ten sa vyparil zas preč a ja som sa len chytil Naovho ramena, načo som aj s ním zmizol tiež preč. Tuná som už nemusel byť, kancelárie bola zničená, takže som nemohol ani nič udeľovať ostatným, či ani len robiť papierovačky. Čiže sa sem vrátim až vtedy, keď to tu napravia, čo bude zrejme o pár dní, možno len o deň...

-Presun-

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

~presun~

» Kancelária Uzukageho