Akio Sakkaku [T.JOUNIN]

Předmět: Akio Sakkaku [T.JOUNIN] Sun Dec 22, 2013 9:19 pm

~Myseľ súpera je kľúčom k jeho porážke!~
~Meno a priezvisko~ Akio Sakkaku
~Prezývka~ Áčko
~Vek~15 18
~Dátum narodenia~ 28.7
~Krvná skupina~ AB negatív
~Pohlavie~ Muž
~Klan~ Sakkaku
~KG~ Sakkaku Hijutsu
~Sensei~
~Dedina~ Amegakure no sato
~Rank~ ~~Genin~~ Tokubetsu Jounin
~Výška~ ~~175 cm~~ 185
~Váha~ ~~62 kg~~ 72

~Ten, ktorý skryl svoju tvár~
Pri jeho vzhľade sa zastavíme, pretože ako je zvláštna celá postava, tak je zvláštny aj jeho vzhľad. Vonkoncom vyzerá ako normálny a zdravý chlapec, so šticou hnedých, dlhších, špicatých a neposedných vlasov, ktoré mu niekedy zakrývajú aj časť tváre, a česať ich je strata času, peknou, vyváženou tvárou, na ktorej je buď nasadený úsmev, alebo neutrálny výraz, ale to je obvylke len keď spí, ale nie všetko je také aké sa zdá. Nemá až tak super vyšportovanú postavu, že je samý sval, okrem nôh, skôr je dosť malej, a chudej postavy. Jeho oblečenie je obvykle jednoduché, tvorené z krátkych kraťasov a krátkeho trička, čo je v daždivej Ame na zabitie, ale za teplých dní to má výhody. Normálne však má nato pripravený dlhý čierny plášť, ktorý je podšitý hedvábom, aspoň jediná vec, ktorá je na ňom trochu prepychovejšia. Ale čo stojí za zmienku sú préve jeho oči, o ktorých sa hovorí že sú bránou do duše. Jedno oko smaragdovo zelené, ako krásne trávnaté pláne, ktoré v Akiovom živote znamenajú pokoj a kľud, ale aj čas na zábavu a úsmev, ktorý tak k životu potrebuje, no druhé oko je iné, počiatok jeho schyzofrénie, a to krvavo červenej farby.. Nie, nie je to zabiják, to červené oko symbolizuje smútok a stratu, ale aj malé bláznovstvo a prípadnú krutosť, ktorú určite časom bude potrebovať..

~Ten, ktorý opustil priateľa~
A tu sa zastavíme úplne, pretože tu sa pekne rozpíšeme. Jeho povaha, ako ju opísať. Začnem tým, že sa u Hidea objavuje takzvaná Schyzofrénia, alebo skôr rozdvojená osobnosť. Nie je to nič vážne, pretože to nie je ani úplna schyzofrénia, ide skôr o to, že vďaka svojím Ilúziam má v receptrore mozgu namiesto jedej komory, dve, aby zvládal tvoriť toľko ilúzií, bez toho aby sa scvokol. Je to vlastne nutné, aby dokázal žiť vo svete ilúzií, ale aj v reálnom svete. Takže si pekne popíšeme obe osobnosti.
Prvá je ako jeho pravé, zelené oko, je pokojné, ale obvykle trochu divé a neposedné. Áno, Hideo je strašne hyperaktívny sangvinik, ktorý nedokáže chvíľu posadieť na jednom mieste, a musí niečo robiť, inak sa scvokne. Tiež je pekne držý, ale vždy to myslí ako žart, pretože ho vidíte len s úsmevom. Plače keď treba, ale to ho prejde rýchlo, a znova nasadí úsmev. Pretože to je to, čo ho robí šťastným, úsmev, ktorý lieči. Á-chan prezývku nedostal len tak, preto aj on je ako anjel, a vo svojom rebríčku hodnôt dáva do popradia svojich priateľov, a až potom svoje dobro, pretože je ako Sakkaku, s mocnou vôľou. Ale aj napriek tomu ako rád pomáha, a má svoj "detský" sen, aj on má svoje zápory nie? Je strašne tvrdohlavý a ak si niečo vezme do hlavy, nik mu to už nevezmä späť. Taktiež nepozná svoje dno, preto obvykle trávi dlhý čas v nemocnici, a je strašne unáhlený a ženie sa aj do nebezpečenstiev, akoby bol nesmrtelný, ale to on nie je, a znova končí v nemocnici, alebo ho musia zachraňovať. A tiež niekedy rozpráva dosť divne, preto ho považujú za "iného".. viac v hre..
Zato jeho "druhé" ja je úplný opak, je ako červené oko plné smútku a krutosti. Z blbca sa stáva inteligentný vypočítavý sviniar, ktorý aj keď je ako Sakkaku a stále ma ten istý rebríček hodnôt, teraz to robí krutejšie. Je chladný, a dosť takticky založený, no stále sa ~~Akio vie ovládať a to druhé ja používa len výnimočne, zatiaľ len raz~~ Akio je schopný túto svoju schopnosť použiť v boji alebo aj mimo neho normálne, avšak pri prílišnom používaní dochádza k strate kontroly a nastáva degresia. Skôr sa hodí na boj a riešenie zlých situácií, a aj tu sú strašné zápory a to je agresivita, strašne rýchle urážanie sa, a hlavne už spomínaná krutosť, kedy sa neštíti robiť aj odporné veci aby dosiahol svoje. No to až neskôr, keďže už nie je dieťa, a vďaka svojmu snu sa to nestáva.

~Nemá tvár, má však talent~

Nejedná sa ani o Kekei Genkai, ale skôr o klanové Hijutsu, ktoré sa však môže naučiť len člen klanu Sakkaku. Nejde ani kopírovať cez Sharingan. Ide o dvojaké využitie Ilúzií. Prvé využitie spočíva v skopírovanom boji so Sharinganom, a to očným kontaktom, kde sa nabúravajú do mysle, ale klan Sakkaku tvrdí, že hľadia do srdca. Vymazať z mysle sa dá všetko, ale nik nemôže vymazať city.
Druhé využite spočíva v pečatiach. Tie pečate nie sú ničím výnimočným, ale ide o ten pohyb. Pohybovaním prstov a zápestia, sa tvorí genjutsu, a ak sa na tie ruky súper pozrie, genjutsu zaúčinkuje.

Ninjutsu (1) Z troch základných zameraní, si ninjutsu toho veľa neodnieslo. Dokáže použiť jedine primitívnu techniku D ranku, viac z neho nikto nedostane. Nie že by nato nemal vlohy, ktoré mu v budúcnosti možno prirastú, ale nemal za potrebu sa do toho veľmi púšťať, keďže použil svoj talent na úplne iné miesto ako by ste očakávali od väčšiny členov Amegakure, zameriavajúcej sa na fyzickú bolesť.

Taijutsu (4) Jeho druhé zameranie, ale nikdy na neho nemal poriadny čas. Stále len cvičil v ilúziach, a v tom ako je dôležité bojovať s genjutsu, až si to odnieslo jeho umenie boja nablízko. Nie je v tom lempl, na uhýbanie mu to stačí, ale nie je to majster. Napriek tomu už dávno pochopil o čom všetkom je špionáž, preto naozaj tvrdo cvičil svoje telo v oblasti rýchlosti a pri tom vycvičil svoje telo na takú úroveň Taijutsu, kde je takmer nemožné ho len tak zasiahnuť. Jeho telo je možno slabé a preto vie že je nútený uhnúť väčšine útokov aby prežil.

Genjutsu (4,5) Jeho talent, ktorý zdedil po svojich predkoch. Obrovský talent na tvorenie ilúzií, jeho najväčšia bojová priorita. Už od malička prejavoval klanovú schopnosť, a tak dal do toho všetko, aby ju dosiahol čo najvyššie. Je pravda že je ešte len Toku Jounin, ale v tomto momente by v tejto oblastni dokázal poraziť možno aj Itachiho, teda aspoň mu konkurovať.

Inteligencia (5) Väčšinu súbojov ktoré Aio zvládol, boli vďaka jeho taktickej vyrovnanosti a premýšľaniu na ťahu proti súperovi. Po väčšine času stále nechával bojovať svoj klon pričom sám ostával skrytý, skúmal súperove pohyby a slabiny, a vyrazil do útoku už z dopredu naplánovanou taktikom a protiútokom ktorý vytvoril zdolal nejedného súpera len vďaka značnej dávke inteligencie a trolingu. Atribút sekundárneho zamerania, ktorý ho robí tím, čím je! Nedá sa povedať, že bol na akadémii šprt, ale jeho fotografická pamäť a všímanie si detailov ho robí počas boja dobrého taktizéra. Niekedy sa to ani nezdá, nato aký je inteligentný, sa obvykle správa ako hlupák. Napriek tomu je v tejto chvíli považovaný za najinteligentnejšieho Shinobiho pod slnkom ktorý dávno siahol na Shikamarovu úroveň a snáď ho začal aj pomaly predbiehať.

Rýchlosť (4) Nejde byť vo všetkom dobrý, a majster, preto ani v odvetví rýchlosti, ktoré sa v poslednej dobe stalo naozaj veľkou silnou všetkých Shinobi sveta, Akio nejako nezainvestoval do tréningu, preto sa radí iba k nadpriemeru, ktorý mu pri jeho schopnosti čítať súperove pohyby stačí. Napriek tomu je jeho mrštnosť na naozaj veľkej úrovni, preto mu nerobí problém využívať vlastnú techniku.. ÚTEK! xD Akio dobre vedel, že len Genjutsu nie je všetko, a že Taijutsu a Ninjutsu mu nepôjde najlepšie. Preto všetko vsadil na rýchlosť. Tak isto ako medikovia, ktorý sa musia vedieť všetkému vyhnúť, pretože sú najdôležitejšou časťou armád, aj on sa chcel vyhýbať úderom, bojovať musel zo strednej až blízkej vzdialenosti, preto to bolo nebezpšené. A tak sa z neho stál rýchlyk.

Sila (1,5) A v sile nepobral veľa. Jeho sila sa radí k silnému podpriemeru, kedy ho v sile dokážu porážať aj niektorý študenti akadémie. Vždy bol názoru že nepotrebuje veľa sily, nikdy nezáležalo na sile ani rýchlosti, ale práve na uvažovaní o slabinách súpera a následného využitia ich proti nim. No ako dal všetko do rýchlosti, málo dal do sily, čo odpovedá aj jeho malej a ľahkej postave, ktorá skôr slúži na uhýbanie, ako na bojovanie s hrubou silou. Necvičil v posilke, takmer nikdy v nej nebol, preto v hre páka ešte ani raz nevyhral, a to už to hral aj s dievčatami, ktorým bol trochu na smiech.

~Všetko začalo porušením pravidla..~

~My sme tí, ktorý chránia vaše mysle!~
Klan Sakkaku, bol veľmi starý a veľmi uznávaný klan v Amegakure. Nebol však nijak veľký, jeho počty boli malé, avšak išlo o to čo dokázali. Ako jediný v Ame, dokázali využívať tak vysoké schopnosti Ilúzií, až sa ich klan mohol skoro rovnať klanu Kurama, ktorý patril medzi najslávnejšie klany. Keď boli na bojisku, nepriatelia sa báli a spojenci jasali, a vždy bojovali až do posledného dychu, do poslednej kvapki krvi, a pre Ame prelievali svoju krv.
Ich vôľa, pretože ich mysle boli silne zocelené, bola tak mocná, akou sa pýšila Konoha. Vôľa Sakkaku bola ako Ohnivá vôľa, boli schopný postaviť sa 1000 násobne silnejšiemu súperovi ako boli oni sami, len aby ochránili to čo im bolo drahé, ich rodinu, priateľov, dedinu.. Kágeho! Vždy bol v ANBu centrále aspoň jeden Sakkaku, ktorý bol aj Amekageho najvyššou ochrankou, pre ich umenie Genjutsu. Boli mocný, boli slávny, boli všetko.. Ale len boli..

~Aj keď si akokoľvek silný, vždy aspoň raz padneš! Je na tebe, či sa však postavíš..~
Bolo tomu za dávnych čias, kedy bol klan Sakkaku mocný. Teraz len chátra, na celom svete je len pár členov ktorý ešte žijú, pričom ich moc nie je rovná ani niekdajšiemu stredne mocnému súperovi. Ako upadol klan, upadla i schopnosť. Všetko to spôsobila udalosť, kedy sme preukázali našu statočnosť. V minulosti, šiel bývalý Kazekage na mierovú cestu až do inej dediny, nejakej neutrálnej, aby vyjednal mier, a zachránil Ame. Do ochranky si však vzal len svoj klan, a na Sakkakov zabudol. No v ten deň, jeden z nás, asi najmocnejší Sakkaku, ktorého schopnosti boli tak mocné, až to bolo neuveriteľné, menom Ushitoruhapichitinisotiriotovianotarutosoutilinou, mal zlé tušenie že sa niečo stane. Keďže bol vodca, a tak si aj veril, a mal aj pravdu, vzal totálne celý klan, aj keď ich nebolo veľa, a šiel s nimi za Amekagem, aby ho varoval, prípadne obránil. Nenúnavne 3 dni bežali, bez jedla či odpočinku, a tu sa ukázala chyba. Robili to kvôli tomu, aby dohnali Amekageho, a ukázalo sa že mal dobrú predtuchu. Bola to pasca, a dorazili už na bojisko, kde Káge prehrával. No len do času, kedy na pódium vošiel náš klan. Chybou bol ten pochod bez odpočinku, ktorý celý klan vyčerpal, a tak okamžite každý z členov vedel, že je koniec ak začnú bojovať. No napriek tomu si ctili Amekageho, postavili sa mezdi neho a nepriateľa, naznačili mu aby utiekol, zatiaľ čo sami sa oslabený pustili do nepriateľa mocnejšieho ako oni. Zdalo by sa že je to nemožné nie? Veď toľko užívateľov Genjutsu na jednom mieste nemôže prehrať. No prehrali, a to tým, že sa proti nim postavil istý Uchíha, ktorý lámal jedno Genjutsu sa druhým, až padol celý klan. Neprežil nikto, nikto, až na jedného..

~Skončili sme, no nemienime ustúpiť s hanbou..~
Jatky, takto by sa dala nazvať táto zabudnutá bitka. Na zemi sa váľali rôzne mŕtvoli, a neboli len z klanu Sakkaku, aj súper utrpel straty. Pomaly ich hltil dážď, ktorý sa zafarboval do krvavej farby v podobe kaluží, od všetkých mŕtvol, z ktorých vytekala. A taktiež, takej istej farby ako tá krv, vychádzalo slnko, keď sa zrazu na zemi niečo pohlo. Pohlo sa to viac krát, a pomaly to vstávalo. Predsa len niekto prežil. A ten niekto bola moja tehotná matka. Nevedela o tom, predsa len sa to stalo, deň pred útokom. Našťastie nepotratila, a nik nevie ako prežila, ale podľa všetkého použila tú, zakázanú techniku prežitia. Pohľadom skĺzala na šľapaje krvi, a zistila, že nebola jediná ktorá prežila. No aj tak bol koniec. Celý klan sa rozutekal do sveta, pretože každý z nich použil tú techniku. Nesmeli sa s takou hanbou vrátiť. To bola nevýhoda tejto techniky, a preto, len čo ju zistili, tú techniku zakázali tak, že ju nesmel nikto použiť. Bola unavená, bola zničená, totálne na dne, a bez síl, no aj tak vstala a pomaly kráčala preč, až sa zastavila pri poslednej mŕtvole, ktorú ešte nepohltil tok času. Pozrela do očí svojho manžela, a videla smrť. Veci, ktorej sa tak bála až zapredala svoj život, sa teraz odrážala na usmiatej tvári jej manžela. Bola to česť, pre Sakkaka, umrieť pre Kágeho, a tak aj umrel. Po tvári jej stekali slzy, no nemala čas tu plakať, cítila že sa blíži búrka a ona sa musí ukryť. Pomalým a tackavým krokom sa vydala do neznáma, ďalej do lesa, no ešte prv sa obzrala za chrbát, než sa aj posledná, Ushitoruhapichitinisotiriotovianotarutosoutilinouhova hlava stratila v piesku, a ona predsa len odišla. Hľadať úkryt a začať kočovný život. Nevediac, že pre ňu ešte nádej je..

~Nenarodil som sa nejlepšie, nežil som najlepšie, no aj tak som bol šťastný~
9 mesiacov nato, sa stala udalosť, ktorá zmenila život mojej matky celkom od základov, a tým bolo moje narodenie. Jedného krásne zaprášéneho a ešte viac krásne horúceho dňa, počas obrovskej búrky, sa v malej osade neďaleko Ame, ozval zo šamanského stanu plač malého dieťaťa. Okolo stanu bolo národa, celá osada sa tam zhromaždila, akoby sa dialo niečo, čo ešte svet nevidel, pričom každý mal jasnú úlohu. Jední kričali, druhí nezmyslene spievali, a tretí len tak sedeli, akoby sa ich to netýkalo, ako, netýkalo sa ich to, ale tak..
,,Huhla muhla, truhla kuchla, muhla suhla!" Ozýval sa spev, zatiaľ čo moja matka rodila. Nemohla ísť do Ame, preto som sa narodil v osade podľa mňa nejakých divochov, ktorý si dávali tak sprosté mená, ako Chodiaci baran, Prdiaci býk a podobné haluzinky. Našťastie, moja matka týmto fanatikom nedovolila pomenovať ma Serúci pes, ale pomenovala ma Akio. Nik nevie prečo, práve takto, asi ešte stále bola v druhom stave, z tých narkotík, čo sa nadýchala z vonných sviečok už spomínaných divochov, ale tý si stále za svojím, aby som mal aj nejaké iné, tretie meno. Matka nemala na výber, pretože na odpor už nemala síl, a chcela ďalej využívať ich služieb, do ktorých patrilo fetovanie kadidla, pestovanie "rastliniek" a viac radšej nepoviem, pretože by ma zavreli, ale kde som to skončil? Ahá, už viem.. No.. Ehm.. Tak, keďže to chcela, povolila, aby mi dali aj stredné meno, šaman vzhliadol k oblohe, na krásny mrak, pripomínajúci anjela.
,,Pekná postava muža, s krídlami, a srdcom..." Začal blúzniť aj Šaman, asi aj on sa nechtiac nadýchal toho kadidla, a ďalej riekol.
,,Budeš sa volať.. Á-chan.. " Nato dostal epileptický záchvat, takže za pár dní sa konal aj pekne hnusný pohreb. Kto vie či mi tým určil osud, alebo len tak strelil prvé biedne meno čo ho napadlo, čo ho nakoniec stálo aj život, ale jedno je isté. To meno ovplivnilo moju osobnosť, ktorá sa vďaka mojej matke, a príhode môjho klanu rozdvojila. Tak sa začal môj život v púšti..

~Ja sa vrátiť nesmiem, no ty musíš žiť!~
Nevyrastal som však v tejto osade, to by ešte bolo, keby ma týto poš*kaný fanatici nejak ovplyvnili. Nie, ja som vyrastal ako starý kočovný nomádi, v odľahlých lesoch a zničených dedinách, kde som sa učil drsnému životu, lovil si potravu, spal pod holým nebom, dosahoval svojich limitov a prekračoval ich, holými rukami zmlátil leva.. A iné bludy ktoré som si vymyslel, aby som zaujal ľudí okolo. Nie, nie, takto som nevyrastal, vyrastal som v malej dedinke, kde nebolo žiadneho ninju, v peknom malom domčeku na kraji mesta. Neboli sme najbohatší, ale keďže mojej matke ešte dosť síl ostalo, vďaka svojmu umeniu Genjutsu nám dokázala zarobiť na jedlo, šatstvo, a keďže som bol jej jediné dieťa, žil som si ako v bavlnke, skoro v prepychu. Ale ako som už spomínal, moje stredné meno nedovolilo, aby som nejak zlakomel, spyšnel, alebo sa nejak stal arogantným, a nadraďoval sa nad iných, ba naopak. To bolo do mojich desiatich rokov, kedy som začal prejavovať známky toho, že som Sakkaku, a konečne som použil svoje prvé malé, a totálne slabé Genjutsu, na svoju matku, ktorá to ľahko zlomila. Presne v ten čas sa mi zafarbilo aj ľavé oko na červeno, a začala sa u mňa prejavovať slabá schyzofrénia nášho klanu. Bolo to naše prekliatie, preto nebola mama nadšená z toho, že som zdedil našu schopnosť, ktorá matka by aj bola nie? No osud mi bol daný, a ani ona ho nemohla zmeniť, preto v jedenástich, ma vzala mimo dedinku, a 2 dni sme kráčali púšťou, než sme dorazili pred obrovskú dedinu, pred Ame, pred jej obrovskú bránu, zaliatu daždivou clonou. Vtedy sa zmenil aj môj spôsob života, keď ma matka otočila k seba, objala a povedala.
,,Ja ďalej nemôžem, ale ty musíš, musíš naplniť svoj osud, osud Ninju. Pamätaj, že nádej je vždy, je ako úsvit.. Vyhľadaj ho, a nájdeš odpoveď!" Pobozkala ma na čelo, do batoha mi dala všetky peniaze čo mala s pár zvitkami o našom klane aby som našiel sídlo, otočila sa a odišla. Samozrejme som chcel ísť za ňou, no jej Genjutsu, ktoré ma pripútalo k zemi, mi nedovolilo hýbať sa, a tak som len mohol sledovať jej miznúci chrbát, kým sa nestratila v diaľke a ja už ju nevidel.

~Dala si mi nádej, a ja ju využijem!~
Našli ma stráže, a keď zistili podľa toho čo som mal v batohu, že som asi posledný Sakkaku, vzali ma do dediny, kde som začal môj nový život. Po pár dňoch som sa spamätal z jej odchodu, a bez náznaku smútku, aj keď vo vnútri to smutné bolo, som sa vydal nájsť to, čo mi vlastne patrilo, a to naše sídlo. Na okraji dediny, som ho aj našiel, tada aspoň to čo z neho ostalo. Mnoho času prešlo, než ho niekto vôbec ošetril, a tak som našiel iba zrúcaniny kedysi slávneho sídla, ktoré sa rozpadalo. No ani to mi nebránilo aby som vošiel dnu a zabýval sa. Jop, napriek tomu že náš klan padol, a ja som nevedel o ňom nič, ani o páde, som nejak sa snažil hájiť našu česť. Česť, ktorú sme naším vyhubením stratili. Život sa zmenil, pretože som už nemohol žiť v takom prepychu, aj keď klanové bohatstvo tam bolo, nevyužíval som ho, nemal som za potrebu. Skôr som hľadal niečo o histórii, o našich technikách, o tom ako to využívame a čo tvoríme, ale mnoho zvitkov bolo zničených, a ja som našiel iba chabý základ a pár zakázaných techník, ktoré sa nedali otvoriť. Preto som sa aj vo veku 12stich rokov prihlásil na akadémiu, z ktorej som vyšiel hneď po dvoch rokoch. Nebolo to najrýchlejšie, ale ani najpomalšie, začo som vďačil svojej inteligencii a hlavne svojmu umeniu Genjutsu, čím som bol vlastne na akadémii výnimočný. No napriek tomu sa stávalo že moja schyzofrénia mala niekedy navrch, ale napriek tomu som to zvládol. Zabudol som na klan, zabudol som aj na matku, v srdci ostala, no nemal som dôvod byť smutný, všetko som uzavrel do malej krabičky, všetky moje problémy, zavrel ju a hodil do oceána, tak hlbokého, že na dno sa živý človek nemôže dostať. Tak som uzavrel svoje nešťastia, a na tvári ukazoval len a len úsmev..

~Svet už nikdy nebude taký aký býval~
V momente ako som vystúpil z tieňa akadémie, môj rank rapídne stúpal vyššie a vyššie. Netrvalo dlho a z genína sa stal Chunín. Naozaj som skúšku ani nepotreboval robiť, Amekágemu sa zapáčila moja schopnosť taktizácie a prehovoril ma k tomu aby som nastúpil ako ochranka Feudálneho pána a to mi práve zaručilo vestu ktorú som vtedy mával na sebe. Lenže odvtedy sa stalo toľko vecí, a práve v momente kedy len začínali ja som pri tom nebol. Pri ochrane Feudálneho pána som bol prepadnutý a uvedený do dlhého kómatu po prepnutí mojich schopností. Prebudil som sa vlastne len nedávno, pred pár týždňami kedy svet už nebol taký aký bol. Stále vlastne sa len dozvedám čo sa to tu stalo, teraz už však v novom. Teraz som Amekágeho nový špión, jeho najtajnejšia čierna ruka čo má na práci tú najšpinavšiu prácu. Jeho špión, jeho vrah. S mojimi schopnosťami a mojou inteligenciou som sa len za pár rokov prebojoval z Genína na post Tokubetsu Jounína, špeciálneho Jounína bez identity pracujúci len pod velením samotného Amekágeho. Kappa.

~Techniky..~
S-rank
Sakaku: Shōheki
A-rank
Sakkaku: Henkan
Sakkaku: Kokoro o moyasu
B-rank
Sakkaku: Ishi
Sakkaku: Jigoku
Sakkaku: Ten
C-rank
Sakkaku: Ugoku me
Sakkaku: Jōhō
D-rank
Shunshin
E-rank
Všetky

Předmět: Re: Akio Sakkaku [T.JOUNIN] Mon Dec 23, 2013 6:19 pm

POVOLENO