Natsuo
Nidaime Amekage
Poèet pøíspìvkù : 268
Join date : 17. 12. 13
 |  Předmět: Natsuo  Tue Apr 29, 2014 9:27 pm | |
| 
» Priezvisko: Kagyua
» Dedina: Amegakure no Sato
» Klan: Kaguya 
» Vek: 21, 23
» Pohlavie: Muž
» Hodnosť: Nidaime Amekage
» Kekkei Genkai: Shikotsumyaku 
» Element: ✘
» Krvná skupina: 0
» Sen: Natsuo nijaké sny nemá... ide mu hlavne o to prežiť deň v zdraví a vykročiť zas do druhého s rovnakou chuťou. Obvykle je tá chuť síce skazená, plná vône alkoholu či problémov xD, ale to je proste on.
» Povaha: No, tak Natsuo sa správa jednoducho tak, ako mu to vyhovuje. Samozrejme toleruje ako-také pravidlá, aspoň do istých medzí, či rovnako tak aj Kageho, ale vonkoncom robí len podľa svojho gusta. Nieje zrovna zodpovedný, čo sa týka cudzích osôb. Stará sa len o seba a viac ani nepotrebuje. Nezaujíma ho, čo si myslí druhý, aký má názor druhý, čo chce druhý... jednoducho sa díva iba na seba. Preto by nebol dobrý nápad mu niekoho zveriť na starosť, ale ak chce niekto zas preskúšať niekoho v Taijutsu, hľadajte práve jeho... Ak by ale už dostal niekoho do tímu, ako Jounin, zrejme by to dopadlo tak, že on by si sadol na strom a tímu by dal zbierať odpadky, ako to kedysi musel robiť on a ako ho to aj kedysi štvalo. Niekto by možno čakal, že by dal niečo iné, aby nezažívali rovnaké nervy jak kedysi on... ale nie, ešte schválne a zákerne by spravil toto, aby vlastne nemusel ani on sám nič robiť, lebo je aj dosť lenivý.
Čo sa týka ale teda jeho povahy, tak je, ako sa už spomínalo, zákerný, lenivý, no tiež aj trochu uletený... teda, uletený k babám, ktoré má v záľube obletovať. Neodpúšťa si provokácie na hocikoho, nech už ide aj o Kageho, bárs aj cudzej dediny. Neodmieta pozvania do baru, neodmieta pozvania do klubu xD, jednoducho je v tak daných situáciach tzv. "vo svojom". Inak ale buď iné veci nerobí, alebo ich robí s tým, že mu to zaberie času viac než hocikomu inému. Keby vám napríklad mal odniesť dajme tomu von smeti, tak mu to trvá pol dňa, pretože by sa ešte cestou zastavil, oddýchol si, možno i pospal, pootravoval nejakú okoloidúcu, urazil by zrejme niekoho iného, dostal by sa do maléru a nakoniec by za vami ešte bol schopný prísť s tým, že tie smeti stratil. Takže to je tak všetko o jeho povahe a vlastne i rovno o tom, čo má a nemá rád...
Po tom, čo bol zvolený ako Amekage, sa jeho správanie veľmi nezmenilo. Na verejnosti sa už ale snaží chovať trochu inak, vzal si už k srdcu aj zodpovednosť, ale v súkromí je to vždy ten starý Natsuo...
» Vzhľad: Natsuo je celkom vysoký chalan, pretože meria cca až 190 cm, čo občas v spoločnosti dosť vidieť a tak zvykne aj vynikať práve výškou. Postavu má vypracovanejšiu, keďže ako niekto, kto sa zameriava na Taijutsu, podstúpil už veľa tréningov hlavne na telo, takže sa to na ňom už aj ukázalo. Ale zatiaľ ešte nieje žiadny Raikage jak kedysi, to ešte nie.. Má svetlé, vlastne až biele vlasy, ktoré má dlhé približne po krk. Na čele ho zdobia dve červené bodky, ktoré symbolizujú to, že je z klanu Kaguya. Avšak keďže sa mu to nikdy nepáčilo, má to vždy zakryté buď ofinou alebo čiernou šatkou. Oblečené nosieva prevažne čierne veci, vrátane vecí aj ako náramky, prstene a iné. Nie ale vždy! Má aj niekoľko piercingov a tetovaní, presnejšie má dopiercingované uši, v ktorých ho ešte zdobia aj tzv. tunely. Pierc. má aj v pere a vlastne si to dal ešte aj do nosa. Presnejšie tak, ako to kedysi mával Pein, len nie také veľké piercingy. Ide skôr len o také "bodky". Ďalší má ešte v jazyku, a to je už asi tak všetko. Nuž a čo sa tetovania týka, jedno má na pravom zápästí, zdola aj zhora, na chrbte a aj na krku. Na zápästí má nejaký divný znak, ktorý je pripletený ešte s pavučinou, nejakými kosťami a bohvie čím ešte. Je v tom hold dosť zmätok. Na chrbte má draka, ale tiež tvoreného z kostí. Drak pritom drží ale takú polohu, že pripomína znak klanu, čo je taká ďalšia vizitka. No a na krku, na ľavej strane pod uchom, má tiež iba nejaké znaky. Jediné, čo je na tom také zaujímavejšie je to, že tie znaky netvoria normálne čiary, ako znaky mávajú, ale také kosti.
» Výbava: Natsuo pri sebe v podstate veľa vecí nenosí. Možno klasickú výbavu, zvitky, kunaie, shurikeny, výbušné lístky a podobné, ale čo sa nejakých iných zbraní týka, tak žiadne.
» Schopnosti: Natsuo sa zameriava prevažne na Taijutsu, keďže je Kaguya a je to až jeho povinnosť. Využíva v boji prevažne iba schopnosti svojho Kekkei Genkai, čiže kosti a s tým spojené techniky. S tým sa teda radí aj to, že k Taijutsu mieša Ninjutsu, ale to už je samozrejmosť. V Taijutsu je veľmi schopný, ba možno patrí k najlepším, ktovie. V boji ho ale poraziť nablízko je dosť obtiažne...
» Príbeh: Temný večer, sprevádzaný len tuhou zimou a silným vetrom, mohol byť pre viacerých len jeden z mnohých zlých zakončení dňa. Kto by predsa chodil cez také počasie niekde von, že? To radšej ostať doma, zapnúť telku a sedieť tam, až kým by človek nezaspal. Aspoň tak by spravila väčšina ľudí. Lenže v nemocnici mohlo byť jednému páru dianie vonku úplne jedno, keďže sa práve v jednej z operačných miestností konal pôrod, kedy sa práve tejto dvojici dostával nový prírastok do rodiny. Chlapca pomenovali Natsuo. Už teraz sa ale vedelo, že budúcnosť ho čaká, aspoň zo začiatku, dosť ťažká. Klan síce bol už uctievaný, ale stále sa potajme medzi niektorými ľuďmi šuškalo o tom, aké monštrá to tí "Kaguyovci" sú. Ale členom klanu to mohlo byť jedno, nech si druhí vravia čo chcú. Ale späť k príbehu. Matka bola po pôrode ešte niekoľko dní v nemocnici, než ju lekári s úsmevom, aj keď trošku podivným, vyprevádzali až k východu. Tam už matku očakával aj otec, s ktorým sa spoločne vydali domov, teraz už vo väčšom počte než keď odchádzali...
Ďalšie dni, týždne, mesiace a roky sa Natsuo začal spoznávať so svetom, učiť sa nové veci a všetko to ostatné, čo k tomu veku ešte patrí. Takže neuškodí nikomu, keď sa presunieme na ten deň, kedy už vstúpil do akadémie. Dúfal už od samého začiatku, že pre svoje trošku zvláštne KG nebude nejako odsudzovaný, a napokon ani nebol. V ich triede tento klan poznal iba jeden jediný žiak, ktorí bol zákerák, čo by každému len do prieku spravil. Preto bolo aj prekvapením, že si to nechal pre seba a nikomu to nevravel. Lenže bolo v tom niečo iné, tento žiak totiž iba čakal na tú správnu príležitosť, kedy by ho nejakou čupr poznámkou prezradil, a bolo by. A tak si Natsuo, s tým že si myslel, že o ňom nikto priveľa nevie, chodil bez starostí do akadémie a ani ho už viac nezaujímalo to, že by ho niekto odhalil či náhodou už mal odhaleného. Dokonca sa svojim pohodovým správaním stal obľúbeným v kolektíve a to aj preto, lebo vždy zvládol aj nejako zabaviť. Či už počas štúdia, alebo po ňom. Čoskoro mu to ale malo skončiť a tento pohodový spôsob života mal prestať. Raz, keď Natsuo musel ísť zavčasu domov, sa do jeho kolektívu zamiešal aj spomínaný zákerný spolužiak, ktorí im to jednou jedinou vetou všetko pokazil. Od tej chvíle, sa všetci začali tváriť, dívať aj správať na adresu Natsua divne. Preto, na druhý deň keď dorazili do akadémie, všetci čo by sa inokedy trepali hneď za ním, sa teraz naopak odďaľovali a stránili. Natsuo si teda len začudovane sadol bokom a na tie pohľady a správania sa len ticho díval. Aké šťastie že mal triedu, ktorá ho brala za divného, nie? Ale aj napriek tomu, on to mal na háku a keďže si ho ostatní nevšímali, nevšímal si časom ani on ich. Veď on sa mohol zabaviť aj sám, keď chcel...
Takýmto názorom sa riadil celý čas a pomohlo mu to aspoň sa vyhnúť zbytočným stresom, nervom a iným veciam. Žiaci si zároveň začínali aj uvedomovať, že to kvôli čomu sa k nemu tak správajú, nieje až taká hrozná vec, kvôli ktorej by v tom mali ešte pokračovať. Takže sa postupne začali správať zase priateľsky, až sa to urovnalo do hranice, v ktorej to bývalo ešte na začiatkoch. Lenže to nastala už zmena. Natsuo na nich zmenil názor, takže teraz, keď sa k nemu zas vrátili, ich už od seba odvrhol. Začal ich mať na háku, všetkých do jedného. A od tohto momentu sa začala prejavovať jeho povaha, ktorú má už dodnes..
Akadémiu tak ale bez starostí, aspoň teda Natsuo no, všetci dokončili a boli pridelení do tímov. Pravda, u Natsua to bolo trochu zložité. Nevedeli, či ho majú brať do tímu, kde by naisto nevychádzal, pretože on vlastne nevychádzal s nikým. Ale nakoniec sa s tým nebabrali, vybrali mu tím a či chcel či nie, bol k nemu pridelený. Tak sa aj teda stalo, bol pridelený a s hodnosťou Genin začal plniť aj tomu stanovené misie. Takže venčenie psov, trhanie burín, naháňanie mačiek a podobné kraviny, čomu vraveli misie, boli každodennou rutinou, pri ktorej sa snáď nikdy nevyhol vlne nadávok, za čo mal potom aj vlny trestov. A nielen že ho to nebavilo, ono ho to aj pekne štvalo...
To čo má byť toto?! Také misie nech si robia obyčajní ľudia! Nie my! Toto väčšinou následovalo, keď mu a jeho tímu vyššie postavení zdelili nejakú z tých nudných misií. Koho by to veď bavilo, stále sa len motať po parkoch so psami, alebo zbierať niekde smeti? Jeho určite nie. Lenže jeho názor bol vždy len ignorovaný a tak bol aj stále donútený tieto misie plniť, či už chcel alebo nie. Jednoducho, to čo sa udelilo, to aj spravil. A neraz za svoje názory aj dostal od senseia takú preventívnu. Raz sa mu však povedať svoj názor oplatilo, bolo to v deň, kedy mali ísť samozrejme zasa na nejakú z tých amatérskych misií, lenže "vyššia moc" im napokon vyhovela a udelila im misiu vyššieho ranku, mali odniesť nejaké informácie do nemenovaného mesta v zemi Ohňa. Hneď bol šťastnejší a už okamžite aj energicky pripravený na odchod, hoc hlavná vec, že ani nič nemal so sebou a už chcel ísť. Odchod, napriek jeho prehováraniu, bol teda stanovený na nasledujúci deň. Aspoň sa mohol pripraviť zvyšok tímu, keď nie on... Na ďalší deň, už pri bráne Natsuo netrpezlivo čakal na svoj zvyšok spomaleného tímu a nedočkavo si popiskoval. To bolo asi naposledy, čo sa tak na misiu tešil. Čakal 10 minúť...20...30... a odrazu! 40...50... až sa nakoniec konečne po neuveriteľnej HODINE čakania dočkal príchodu!!! Ale, nemal sa čomu čudovať. Veď tam aj stál o hodinu skôr než mal...
Tak, pripravení na odchod? Spýtal sa celkom nadšene sensei, ešte kým stáli pri bráne. Dvaja z tímu rovnakým nadšením prikývli a Natsuo si len odfrkol a bez slova vykročil. Na ňom bolo vidieť, že nadšená je, preto nemusel ani odpovedať a len si tak odfrkol, akoby to snáď nebolo jasné! Aspoň teda dúfal, že to tomu senseiovi aj dopne. Našťastie, doplo a nič nemusel zase rozoberať. A tak sa bez slovíčka všetci v tichosti vydali na cestu, počas ktorej znelo len pískanie od Natsua...
To...je...nudáá! Hlesol si Natsuo každú chvíľu s tým istým znením vety, načo ho druhý z tímu aj hneď doplnil otázkou: Kedy tam už budeme? Tieto dve vety opakovali každých 5 minút, až kým im sensei zase jednu nepleskol a oni na nejakú hodinku stíchli. Potom sa zase ozvali a zase im po chvíli sensei pleskol a takto sa to opakovalo celý zvyšok cesty. Prestali s tým, keď už konečne namiesto dlhej cesty zazreli mesto, do ktorého mierili. Očká sa im rozžiarili radosťou a nevedomky donútili celý zvyšok tímu svojim zrýchlením kroku donútiť aj k rýchlemu presunu do mesta. Môže mi to trochu trvať, a bolo by zbytočné keby na mňa čakáte. Preto vám dám voľno, a môžte si to tu pozrieť. Nechoďte ale mimo mesta! Potom si vás nájdem. Vyhlásil sensei, ktorý sa následne vyparil preč a im tak ostal čas na flákanie sa. V tom čase o to až taký záujem nemal, ale i tak teda poslúchol a znudene sa začal prechádzať po uliciach. Sem tam niekoho zákerne zo srandy podkopol, načo mu vynadali a spokojne si to mohol zopakovať na inej osobe. Spravil to asi šesťkrát, než ho začal naháňať jeden strážnik, ktorého mimochodom chcel tiež podknúť. Uháňal cez celé mesto a strážnik hneď za ním. Musel tak porušiť zákaz, ktorý im sensei dal. Vyšiel z mesta a pokračoval v úteku až do lesa, ktorý mesto obklopoval. Tam sa strážnikovi už stratil a ten sa vrátil do mesta. Od šťastného konca sa začal v lese rehotať, až sa to ozývalo na dosť veľké okolie. Čoskoro sa mu ale smiech minul a unavene si sadol na pník stromu. Začína sa stmievať, nemal by som sa vrátiť? Ozval sa po nejakej dobe trčania v lese sám k sebe, pričom sa už trochu strachoval, že ho sensei nenájde a on tu ostane stratený. Ku koncu ale len zas mávol rukou. Nemám sa čoho báť, sensei ma tu určite nenechá! Vyhlásil s istotou a keďže sa začínalo stmievať, pribúdala tým aj zima a on sa aspoň nejako potreboval otepliť. Do mesta sa nechcel vracať, mal pocit, že ho ten strážnik bude čakať, takže to neriskoval. A tak nazbieral drevo, nahádzal ho na kôpku a zapálil. Následne dlhší čas strávil iba tým, že iba posedával a kukal do plameňa, pričom uvažoval o tom, ako to všetko dopadne. Po dlhšej chvíli, hoc to nebolo bezpečné, nakoniec ale na mieste aj zaspal, pričom oheň pri ňom aj, už počas jeho spánku, vyhasol...
Keď na ďalšie ráno otvoril oči, uvedomil si, že už neleží v lese pri vyhasnutom ohni, ale že ho niekto nesie prehodeného cez rameno. Obzrel sa zbadal jedného člena svojho tímu kráčajúceho za ním. Tým sa všetko vyjasnilo, zdá sa že ho tím našiel a teraz ho nesú naspäť do Ame. Prečo ste ma vzali? Bola to sranda! A teraz musím byť zase v Ame, kde sa nič nedeje. Otravoval Natsuo senseia, ktorý ho aj vlastne niesol. Lenže neodpovedal mu, radšej len mlčal a v tichosti ho niesol. Aj by ho bol položil z ramien, lenže asi by Natsuo ušiel niekam do lesa a toľko času tím nemal. Preto ho radšej niesol a Natsuo si tak mohol vychutnať aspoň to, že nemusel sám kráčať. Takto mohol len pohodlne "ležať" a nechávať sa niesť.
Po návrate do Ame ohlásili priebeh misie a o vyvádzaní Natsua radšej pomlčali. Len by si tým vytvorili nejaké problémy a o to nikto nestál. Tým pádom mali za sebou už aj túto misiu vyššieho ranku, ktorú mali úspešne splnenú a tak sa vedúci na základe toho rozhodli, že môžu na tieto druhy misií chodievať častejšie. Natsuo si tak zvykal čoraz viac a viac na misie, ktoré boli mimo Amegakure. Zdrhanie do prírody sa počas misií začínalo ale stávať čoraz častejšie, čo sa senseiovi prestávalo páčiť. Preto rozmýšľal o tom, žeby ho prestal brávať na misie, cez ktoré by cestovali. Lenže vedel aj to, že keby mu to oznámi, začal by vyvádzať a robiť ešte väčšie problémy. Preto spravil kompromis. Rozhodol sa ho síce stále brávať na cesty, lenže s podmienkou, že bude chodiť stále s ním. Natsuo bol síce proti, ale keď mu prezradil iné možnosti, radšej to prijal. Veď jemu sa aj tak ešte podarí zdrhnúť, o tom nebolo pochýb!
A tak sa nasledovné misie už odohrávali bez väčších problémov s Natsuom, ktorý musel počúvať a všade nasledovať senseia, inak by tieto cestovateľské misie skončili. Amekage však jedného dňa prišiel na celkom iný nápad a hlavne taký, ktorý by Natsuovi vyhovoval. Preto si ho zavolal po jednej misii do kancelárie, kde ich Amekage čakal spoločne aj s dvoma Anbu a jedným Jouninom. Natsuo si ich len s povrchným pohľadom obzrel a radšej kukol na Amekageho. Prečo ste ma zavolali? Spýtal sa, načo Amekage otočený k presklennej stene, ani sa neotočiac, ukázal na Anbu a Jounina. Odchádzaš s nimi na tréning mimo dedinu. Jednoducho mu zdelil, načo Natsuo sa od radosti začal smiať a k tomu pískať. Len jediný chladný pohľad ešte bývalého Amekageho ale stačil nato, aby stíchol a radoval sa len v mysli. Ešte mu totiž nedochádzalo, že ten tréning bude ťažký. Jemu proste stačilo na radosť vedieť len to, že sa mimo dedinu zdrží na dlhší čas a už sa tešil. Vyrážaš preč už zajtra, takže sa priprav. Odchod je zavčas ráno, počkaj pri bráne. Môžeš ísť. Stručne ešte dodal Amekage a tým mu vlastne naznačil aj to, že už má odísť. Takže sa Natsuo radostne odpratal domov, kde si zbalil do batohov "veci na prežitie", batoh hodil niekam pri dvere aby ho ráno nezabudol a zvyšok dňa a noci sa mu od nedočkavosti ani nedalo zaspať, takže sa o to aj prestal pokúšať. Vlastne, podarilo sa mu to. Ale až okolo piatej ráno, kedy si zdriemol len na nejaké dve-tri hodinky, pretože už hneď musel aj vstávať. Takže na cestu nebol až taký energický ako zvyčajne, no cestu preč zvládol aj tak...
Zaviedli ho na nejaké miesto, ktoré bolo už na prvý pohľad jasne spravené na tréningy. Jounin sa po ceste hneď rozlúčil a zmizol. Zrejme ich mal na toto miesto len doviesť. Tréning tým pádom mal mať asi s dvoma Anbu, ktorí si zložili masky. Na prekvapenie, tí Anbu vyzerali celkom podobne. Boli dvojičky! Alebo klony! Možno bratia! Hneď ale Natsuovi došlo, o čo tu asi ide. Anbu dvojica bola tiež z klanu Kaguya, čiže preto boli podobní, a tiežo to bola výhoda, keďže boli vynikajúci na trénovanie. Prvý deň ho však najprv iba zoznámili s okolím, ukázal mu, kde bude spať a vysvetlili nejaké pravidlá. Od toho ďalšieho už začal tréning, či už spolupráce alebo nových techník, ktoré ho drvili od rána až do večera. Učili ho, ako spolupracovať, ako a kedy čo spraviť, alebo aké taktiky voliť. Jednoducho všetko čo potreboval k tomu stať sa silnejším. Tento tréning mal trvať dlho, veľmi dlho, keďže len tak z týždňa na týždeň sa z neho silák nestane. Chcelo to pár rokov, ktoré aj k dispozícii mal, takže ho Anbu naplno využili. Tréning trval presne dva roky a asi 8 mesiacov, po ktorých sa už celkom premenený vrátil do Ame. Zmenil sa nielen silovo, ale zmenili sa aj jeho názory a správanie. Síce nie veľmi, ale už to bolo jasné, o koho ide, aj na prvý pohľad. Už sa tak netešil na misie, už sa ku každému nechoval s úctou. Jednoducho, premenený na to, čo sa z nich predtým ešte len tvorilo. A to totálne. Po týchto rokoch a mesiacoch tréningu sa Natsuo vyšplhal na vysokú úroveň, asi na Chuunina alebo skôr až Tokubetsu Jounina, vzhľadom k jeho schopnostiam. Preto, aspoň podľa väčšiny z vyššie postavených ľudí v dedine, nebolo potrebné ho prihlásiť na Ch. skúšky, ale rovno mu tu hodnosť prideliť. Potom už pre neho nebolo zložité si počkať rovno na ďalšie, Jouninske skúšky, v ktorých tiež uspel a stal sa z neho už plnohodnotný Jounin, zatiaľčo dovtedy bol považovaný len za toho Chuunina. Ale hold.. dostal sa na ďalšiu úroveň a od tej sa už akosi sekol, pretože svoju povahu začal využívať naplno...
Prišlo však niečo ďalšie. Istý čas sa len flákal po Amegakure, balil ďalšie a ďalšie baby, ba dokonca mu hrozilo, že na neho padne tím, ktorý síce mal Amekage, ale ten predsa naň nemal čas vždy. Lenže to sa niečo zmenilo. Svet totiž počkala ďalšia vojna. K jej priebehu sa musel hold zapojiť i on sám, no nebojoval prekvapivo v elitných líniách. Bol akosi vzadu, stále chrániac tých, čo boli zálohou pre predné vojská. Možno vďaka tomu je stále tu a dostal sa tam, kam sa proste dostal. Samotní kagovia totiž v boji padli, temer všetci. Raizou síce upadol do kómy, avšak po celý ten čas, nech ho už s výnimkou správania Natsuo navštevoval, sa nezdalo, že by sa mal prebrať. A prišlo napokon to, čo sa nemalo hádam nikdy stať. Kvôli tomu, že bol Natsuo jeden z mála, čo boli v poriadku a bez nejakých zranení, bol i navrhnutý na post Amekageho. Ovládal i nové techniky, lenže stále to bol Natsuo! Napriek tomu ho však i tak nakoniec zvolili a na tejto pozícii už i definitívne zostal. Budú to už takmer 2 roky, čo sa ním stal. Zmenilo sa však jeho správanie? Veľmi nie, nech už prežil čokoľvek. Stále je mladý a zmena je pre neho ešte ďaleko. Je teda otázne, kedy skutočne dospeje na osobu, ktorá bude i viac než len zodpovedná, keď musí...
» Body:
Ninjutsu: 5; Taijutsu: 5; Genjutsu: 3; Sila: 5; Rýchlosť: 5; Inteligencia: 4
» Techniky:
» S » Sawarabi no Mai | Hone no Yoroi | Hone Ishoku
» A » Tessenka no Mai: Tsuru | Tessenka no Mai: Hana | Tsubaki no Hone | Ryū no Mai
» B » Tsubaki no Mai | Yanagi no Mai | Bōgyo Kabe | Tainai no Hone
» C » Teshi Sendan| Karamatsu no Mai | Hone Keimusho | Shikotsumyaku Bunshin no Jutsu
» D » Shunshin no Jutsu | Kanashibari no Jutsu | Sōshuriken no Jutsu
| |
|
