Shin'ichi
Poèet pøíspìvkù : 47
Join date : 04. 05. 13
Age : 27
Location : Banská Bystrica
 |  Předmět: Shin'ichi Ryōu / Chūnin  Sat May 04, 2013 9:32 pm | |
| Shin'ichi "Zbabelci umierajú často ešte pred smrťou, hrdinovia zakúsia smrť len raz."
"Nikdy nemaj strach z tieňov. Proste znamenajú, že niekde nablízku svieti svetlo."
"O život môžeme prísť rôzne. Smrť je len jednou z možností."  ♪ Meno:
Shin'ichi カスケ
♪ Priezvisko:
Ryōu
♪ Vek:
19 rokov
♪ Narodenie:
13.06
♪ Pohlavie:
♂
♪ Hodnosť:
Chūnin
♪ Dedina:
Kusagakure no Sato
♪ Klan:
Ryōu
♪ Sensei:
- - -
♪ Kekkei genkai:
Tenkai
♪ Element:
Raiton 雷遁
♪ Charakter:
 Shin'ichi je už na pohľad dospelý muž. Je dosť vysoký, jeho výška presahuje 185 centimetrov a váži 73 kilogramov. Nedá sa povedať, že by vlastnil nejaké extra svaly, ale jeho snehobiele telo je pekne vypracované. Najzaujímavejšie sú jeho mierne šikmejšie oči ktoré tvoria akoby omyl prírody: zreničky žiaria žltou farbou a bielko je tmavo zelené. Občas mu však tieto dva klenoty zastrie zamatový prameň vlasov čiernych ako uhoľ.
Ostatné črty tváre sú taktiež akoby ostro rezané. Menší špicatý noštek na konci mierne zahnutý dohora a úzke pery slabo ružovej farby zakrývajú biele špicaté zuby, ktoré nemajú klasický tvar, ale trojuholníkový.
Na tvári aj po celom tele mu dominuje čierno zelené tetovanie, ktoré akoby steká z očí, cez krk, hrudník a omotáva sa okolo pravej ruky. Na tvári do vzbudzuje dojem, akoby plakal.
Na pleti pozornejšiemu oku neunikne maličké čierne znamienko pri pravom oku z vonkajšej strany, pár pieh rozsypaných v okolí nosa, či lesklé ružové jazvy na rukách.
Čo sa týka jeho osobnosti, tak tu je to tak trošku komplikovanejšie. Riadi sa pravidlom, že nikam sa netreba ponáhľať, preto pôsobí trošku spomalene, skoro nikdy sa nikam nenáhli. Z jeho výrazu sa občas nedá nič vyčítať. Povahou sa dá prirovnať ku sebavedomému narcisu, mierne namyslenie ho doviedlo do stavu, v ktorom ho už nikto nedokáže rozhodiť, či vytočiť. Ak sa to náhodou podarí, nedá to na sebe ani poznať.
Kde tu sa z jeho slov dá vyčítať aký je perfektný v tom a v tom, nádherný, či iba rozpoznať škodoradostné prvky či menšie provokácie.
Medzi nejaké jeho zlozvyky patrí napríklad prehrabávanie vlasov. Keď nemá náladu, vydáva slabé hrdelné vrčanie.
 ♪ Tenkai:
Tenkai je Kekkei Genkai klanu Ryōu. Prejavuje sa pár minút po narodení, kedy sa dieťaťu na tele zjaví farebné tetovanie, ktorého farba vraj odzrkadľuje jeho osobnosť. Keď tetovanie zmizne, netrvá dlho a Ryōu následne zomrie.
Pri používaní Kekkei Genkai pre klan typické žlté oči začnú žiariť a z ich stredu zmizne zrenička.
Užívateľ za pomoci pečatí vytvorí vodivé tekuté sklo podobné napr.: vode vo vesmíre, ktoré sformuje a vyšle na nepriateľa. Následne má ničivé účinky.
♪ Životopis:
Stalo sa to počas jednej Júnovej noci. Oblohu neustále osvetľovali blesky a hrmenie sa vždy vracalo v pravidelných intervaloch. Zem bičoval dážď, vietor ohýbal stromy, skuvíňal v korunách stromov či rozbíjal zle zatvorené obloky. Ulicou sa zablyslo svetlo doprevádzané ohlušujúcim praskaním, jeden zo stromov to už nezvládol a zrútil sa priamo na elektrické vedenie. Celý blok zhasol.
V zhasnutých oknách sa sem-tam mihla nejaká silueta, ulice boli prázdne a plné vody, ktorá zo sebou do neznámych končín brala lístie a všetko malé, čo sa jej nedokázalo ubrániť.
A v tom sa z jedného domu ozval tenký piskľavý plač. Za oknom sa dali vďaka svetlu zo sviečok rozoznať dve postavy, takmer nikto by si nevšimol maličkú tretiu na rukách. Za takýchto podmienok som sa narodil.
Narodil som sa do klanu Ryōu a patrím do tej schopnejšej sorty. Náš klan sa totiž rozdvojuje na Tých Obdarených a Tých Čo Nemali Toľko Šťastia. Ako to rozoznáte? Tí, kam patrím aj ja, sa narodia potetovaní. Po tele sa im ťahá belasé tetovanie, ktoré odzrkadľuje náš potenciál.
Mama mi tento príbeh vždy rozprávala pred spaním. Ešte predtým, ako zhasla svetlo ma pobozkala na čelo, postrapatila mi vlasy a ja som mohol spať v pokoji, bez nočných mor. Matka bola pre mňa vždy tou najväčšou oporou. Oporou, ktorú som chcel držať a nikdy nepustiť. Oporou, ktorú som si vážil a miloval. Oporou, ktorú mi vzali.
Nikdy som neveril na Boha. Prečo by aj? Keď nevyslyšal to, o čo som ho každú noc prosil. Matka jedného dňa ochorela. Z tváre sa jej vytrácala farba, vlasy stratili lesk, koža jej zbledla na najnižšiu hranicu až jej presvitali všetky žily v tele. Nezniesol som ten pohľad, keď som jej nemohol pomôcť. Bol som malý, tak som im uveril tie rozprávky. Snažili sa to predo mnou ututlať, možno aj otec si myslel, že sa z toho matka dostane. A ona ho vždy uisťovala, že všetko bude dobré. A nakoniec zomrela.
To boli pre mňa asi tie najhoršie časy. Môžem tvrdiť, že peklom som si už prešiel. Nič nieje horšie, ako sa sledovať človeka na smrteľnej posteli, ktorého milujete najviac na celom svete a nemôžete nič urobiť preto, aby ste mu pomohli.
 Jedného dňa, keď mi otec prikázal, že nemám vychádzať z izby, som teda zabíjal čas vyzeraním z okna. Okolo nášho domu sa motalo akosi priveľa neznámych ľudí. Počul som len útržky rozhovoru, z čoho som rozumel kvôli zatvorenému oknu len pár slov, no stále som nechápal. Došlo mi to až vtedy, keď sa mi do zorného poľa dostala dlhá čierna drevená skrinka, ktorú niesli štyria muži. A môj otec vo dverách, ktorému po lícach stekali slzy. Došlo mi to, že to nebola skrinka. Na parapetu začali padať prvé kvapky.
Ubehlo niekoľko rokov. Otec sa zmenil, prestal sa usmievať, začal sa viac a viac venovať svojim kvetom, v ktorých akoby utápal žiaľ, vďaka ktorému rástli a kvitli krajšie ako predtým. K tomu mu na plecia dopadla celá zodpovednosť riadiť klan a tak som ho vídaval čoraz menej. Na mňa prestával mať čas, často sa stávalo, že som ho za deň videl len párkrát. No vždy keď sa objavil, mal plno príkazov a zákazov.
Najčastejšie som sa asi zatváral do svojej izby, kam som si nosil všetky škatule či knihy, čo som potiahol z našej knižnice.
V hlave mi raz skrsol nápad nakuknúť do tatkovej kancelárie. V noci som sa tam preplazil a skontroloval všetko, čo sa dalo. Nehľadal som ani nič konkrétne, dokým som nenarazil na starú olúpanú škatuľu, ktorej obsahom bola kopa zvitkov. Zvitkov s klanovými technikami. Technikami našeho Kekkei Genkai.
V našom klane sa traduje, že všetci, bez ohľadu na vrstvu, sú odmalička oboznámení zo svetom ninjov. Svetom zbraní, techník, vojen. Svetom, v ktorom ten silnejší prežije. Preto máme na dennom pláne aj tréning.
Do Akadémie som teda nastúpil a ľahko ňou preplával, bez zbytočných zakopnutí. Bolo to také obdobie, v ktorom som sa vlastne nemal ničomu novému priučiť, pretože takmer so všetkým som sa už stretol v našom sídle. Akadémia bola pre mňa iba vyplnenie času, aklimatizácia a získanie prvej hodnosti. Bol zo mňa Genin.
Bol som zaradený do tímu, ktorý sa stal akoby mojou druhou rodinou. Boli sme zohratí, skonsolidovaní, všetko išlo tak ako malo. Misie sme spĺňali bez akýchkoľvek zaváhaní a tak si nás žiadali stále viac a viac. Tým sa aj môj mešec plnil zlatom, ktoré som nakoniec minul na katanu. S katanou sa mi vždy lepšie bojovalo, väčšia plocha aj výzorovo vyzerá lepšie ako klasický kunai.
Nemohli sme zostať Geninmi naveky. Chūninské skúšky boli za dverami, prišli mi vhod na zmeranie mojich síl.
Nakoniec to nebolo také ľahké, no zvládol som to ja a jeden z mojich partnerov. Ten druhý, Hirako, žiaľ neporazil svojho súpera a nezískal vyššiu hodnosť.
Pridelili nám našu poslednú misiu. Mali sme byť ochranka jedného bohatého kupca, ktorý sa aj s celým svojim majetkom sťahoval na juh.
Celá cesta prebiehala bez menších problémov. Niekoľko hodín potom, ako sme opustili naše územie napadli karavánu. Bolo ich neúrekom, maskovaní Shinobi, ktorí sa zjavili ako dym a rovnako sa aj rozplynuli. Zaskočili a odrezali nás od hlavnej časti karavány, kde sedel aj kupec. Podarilo sa nám prebiť sa cez nich no zrazu som nečakane ucítil bodavú bolesť v bruchu a potom chlad. Dostal som zásah, ktorý som nečakal. No čo ma viac šokovalo, bol pohľad na útočníka, ktorého som poznal už veľmi dlho. Od Hiraka by som to nečakal.
Zvrtlo sa to v sekunde, Hirako bojoval spolu s banditmi a ja som sa zo zeme díval ako porazili môjho partnera. Ešte predtým, ako mi padol na spánok tupý úder som zaregistroval známe hlasy a pár známych tvári. Bolo však neskoro.
Podarilo sa im zachrániť kupca, jeho majetok a mňa, no za akú cenu? Prišiel o život môj sensei, môj partner, Hirako zbehol a tiež ho nakoniec zabili. Nešlo mi do hlavy, prečo to spravil. Či za tým bola túžba po peniazoch, moci, či sláve, už nevedno. To sa mi zistiť asi už ani nepodarí.
♪ Body schopností:
Ninjutsu → 4
Rýchlosť → 4
Taijutsu → 4
Sila → 3,5
Intelekt → 1
Genjutsu → 0,5
♪ Štartovné techniky:
Tenkai: Kiseki B
Raijū Hashiri no Jutsu B
Tenkai: Sutorīmu no Jutsu C
Raiton: Kangekiha C
Tenkai: Bunshin D
Shunshin no Jutsu D
+ všetky E jutsu
Naposledy upravil Shin'ichi dne Fri May 17, 2013 3:46 pm, celkově upraveno 8 krát | |
|
Rirī
Hlavní Admin
Poèet pøíspìvkù : 136
Join date : 22. 04. 13
| | Předmět: Re: Shin'ichi Ryōu / Chūnin Sat May 04, 2013 9:52 pm | |
| Tenkai: Kiseki Tenkai, Sutorīmu no Jutsu, Tenkai: Bunshin - To jsou vlastní techniky že? Prosím sepiš si je.
POVOLENO | |
|
Shin'ichi
Poèet pøíspìvkù : 47
Join date : 04. 05. 13
Age : 27
Location : Banská Bystrica
| |
Arigato 
