Hiashiho dom

Keď prejdete cez nepriehľadnú bránu, ktorá je na múre a postavíte sa na mostík ku vchodu do domu, tak uvidíte dom podobný tomuto:

Narozdiel od väčšiny domov v štvrti tento dom nemá poschodie, práve naopak má dvojitý suterén. Spodná časť slúži ako pivnica a vyšší suterén je obytný. Dom je takto navrhnutý schválne. Hiashiho starý otec bol za mlada naozaj kreatívny človek, zrejme po ňom to jeho vnuk zdedil. Na svojom pozemku v štvrti vykopal veľkú dieru. Obložil ju kachličkami a do jej stredu postavil dom s jedným poschodím. Prízemie však vyzeralo trošku inak ako poschodie. Bolo stavané vodotesne a sklá boli tvrdené, už bolo jasné čo robí.
Z poschodia sa stalo prízemie a z prízemia sa stal prvý suterén. Jamu okolo domu totiž Hiashiho starý otec zaplnil vodou a ako inak doplnil to rybami a vykrášlil na vzhľad mora. Do vonkajších stien zabudoval vyhrievanie aby voda nikdy nezmrzla, v teplejších častiach roka sa tam dá aj plávať. Teraz je dom ako tŕň v oku v celej Yuki, teda bol by keby okolo pozemku nebol miesto plota biely múr, ktorý úplne zavadzá vo výhľade na pozemok a na druhú stranu dom kvôli nemu vôbec nepôsobí ako vezenie, naopak toto ohraničenie pôsobí len doplnenie krásy domu v Yukigakure.

V prízemnej časti sa nachádza jedna kúpelňa spojená s toaletou, obývacia miestnosť, kuchyňa spojená s jedálňou a spálňa Hiashiho rodičov. Táto izba ešte donedávna bývala Hiashiho, ale rozhodol sa, že chce izbu v prvom suteréne a jeho mama práve naopak chcela mať izbu v prízemnej časti tak sa vymenili.

Kuchynka:

Pohľad z miesta - na ľavo malá jedáleň na pravo pult z kuchyne, v predu obývačka:

Priblíženie obývačky:

V prvom suteréne sa teda nachádza už spomínaná Hiashiho izba. Vďaka architetúre vyzerá naozaj úžasne. Podobne to je aj s hosťovskou izbou, ktorá je vedľa.
Potom sú tam tri kúpeľne, jedna má vchod z Hiashiho izby, druhá z hosťovskej. Tretia patrí k herni, tam môžete nájsť biliard, bowling, pingpong, šípky a množstvo ďalších hier.

Hiashiho izba:

Hosťovská:

Druhý suterén je obyčajný, skrátka skladisko. Do jednej z miestností si spravil Hiashi vchod priamo zo svojej izby pretože tam presťahoval všetky svoje krámy.

Výťah a dvere na schodište, oboje smerujú od prízemia až po druhý suterén:

Otvoril som dvere vošiel dnu, hneď ich dôkladne zamkol a hneď zamieril k výťahu, ťahajúc, no nie tak úplne ťahajúc Shiro za sebou. Mal som dojem, že z toho množstva kolečiek čo okolo mňa po ceste spravila sa jej každú chvíľu zatočí hlava a spadne tak som radšej dával pozor, aby ešte neprišla k úrazu.
Nikoho som nikde nevidel tak som zavolal výťah.
Zvezieme sa dolu a potom pošlem von dva klony, skúsim ho odlákať preč.
Hovoril som strašne potichu tak, že ma mohla naozaj počuť len ona. Nebol som si totiž istý či nenačúva niekde za dverami. Keď výťah prišiel vošiel som dnu. Počkal na Shiro a zmačkol číslo "-1".

Samozrejme, je to jounin, ktorý nemá čo robiť , okrem toho, že má zabezpečiť aby ostali ľudia vo vnútri. Poskladal som pečate a vytvoril dva klony, ktoré som poslal von cez terasu. Jeden vyzeral ako ja a druhý ako Shiro. Ak by teda mohol niekoho Yuki zbadať boli by to práve oni. Potom sme sa zviezli dole. Tak vitaj u mňa! povedal som potom, čo som otvoril dvere na svojej izbe, vošiel dnu a prizval Shiro ďalej.

(klony presun)

Poškrábal som sa trápne na hlave pretože mi došlo, že ona zrejme taký luxus nemá. V podstate tu väčšinou len spávam. Povedal som s úškrnom, ktorý naznačoval, že by som ju kľudne aj pozval bývať k nám, keby rodičia súhlasili. Nevedel som však či má rodinu, alebo niečo také. Prešiel som k svojmu "akvárku" teda vlastne k oknu a dotkol sa ho. Priblížilo sa zopár rýb a ja som sa len spokojne usmial. Potom som vybehol z izby von. Poď ukážem ti ešte herňu a potom sa pôjdem pozerať na bitku, ak ho ešte Seina-chan nezabila.

Stal jsem na vysokem stromu. Kdyz nakonec nekdo vylezl vez pres terasu po chvili pozorovani jsem je nechal jelikoz slo poznat ze to jsou klony. Napad to byl dobry ale no mozna by jim na to skocil Genin ale ne Jounin.
"Deti maji vazne predstavivost."
Rekl jsem do vetru a posadil se na vetev. "Na tohle vam neskocim." A dal jsem pozoroval dum z dalky.

Otvoril som dvere do celkom priestrannej miestnosti. Rozhliadol som sa a potom zmačkol niekoľko gombíkov. Svetlo nad každou jednou vecou sa rozsvietilo a pri bowlingu sa zosunuly kuželky. Prikráčal som k dráhe, vzal do ruky jednu guľu a po asi 10 sekundovej príprave ju hodil. Bol to trapas, dve kuželky mi ostaly stáť. Krivo som sa zatváril a spýtal sa. Nechceš si to skúsiť? Pri jej postave som síce na moment zapochyboval, že by vôbec dokázala vrhnúť guľou, ale chcel som byť slušný, navyše, nebol som zrovna človek čo mal veľa kamarátov a preto som si chcel Shiro čo najviac užiť.

Keď som videl ako Shiro letí utekal som k nej no pádu som už nezabránil. Pomohol som jej vzťať so slovami: Si v poriadku?
Díval som sa jej do očí čakajúc odozvu, Ak chceš naučím ťa to. Ponúkol som sa napokon, alebo aj niečo iné ak chceš. Dodal som po to čo som sa rozhliadol po tom množstve vecí, čo som tu mal.

Odrazu som zacítil ako moje klony zmizly. Zrejme ich niečo alebo niekto zničil, alebo zašli moc ďaleko a stratil som nad nimi kontrolu? Nevedel som si to vysvetliť. Von nejdeme, prehlásil som. Klony zmizli, všimli by si nás. Potom som zbehol pohľadom na biliard a pomaly prešiel očami k mini golfu, čím som sa vrátil k otázke Shiro. Uhm, prikývol som, mohol. Pousmial som sa nad tým čo povedala, vraj nebezpečné. Podišiel som k minigolfu a vzal do ruky jednu z páliek, potom som prišiel k biliardu a vzal tágo. Postavil som sa pred Shiro a natiahol ruky, v každej som držal jednu. Tak, ktorú si vyberieš?


*pre neznalcov, aj keď myslím, že ty to budeš vedieť http://sk.wikipedia.org/wiki/Tágo

Na strome se toho moc nedelo ani kolem. jenom tak jsem si sedel na strome a sledoval okoli. I kdyz to vypadalo ze se nikam nechystaji ale ani to jsem nehodlal nechat na nahode. Jelikoz u deti clovek nikdy nevi co jim stoupne do hlavy. A S nasi Yukikage taky zrovna nebylo jednoduche porizeni.
"Pche snad uz na Akademii neskoncim je to des ucit decka. to urcite a pak mi je jeste da do tymy ne? Ani napad." Chvili jsem si jen tak nadaval na tom strome fakt se mi moc nelibyla predstava mit na krku deti. A dale sledoval dum. Mel jsem v planu tady jeste nejakou chvili sedet a pote odejit.

Spravil som asi päť krokov a vzal zo stojana bledo modrú golfovú loptičku. Jedna vec bola, že farebne sedela k Yukigakure no Sato. Na druhú stranu táto farba vynikla v miestnosti a keď sa jedna z loptičiek niekam zakotúľala bolo ľahké ju nájsť. Tam. Ukázal som prstom na minigolf, ktorý sa dal prestavávať podľa toho ako to kdo chcel. Teraz bol zhruba na takej úrovni naozaj pre začiatočníka. Aj ten čo nikdy niečo také nehral, by loptičku trafil do jamky maximálne na tretí pokus. Položil som loptičku na začiatok dráhy a ukázal Shiro kam sa má postaviť. Skús sa postaviť niako takto a buchnúť do loptičky, skús odhadnúť silu tak aby nebola príliš veľká ani malá. Cieľom je tamtá jamka. Predviedol som Shiro ako zhruba má vyzerať postoj a úder. Potom som len ukázal na jamku a odstúpil asi o meter.

Palica skončila kdo vie kde, zrejme niekde na golfovej dráhe. Do loptičky dala takú ranu, že sa odrazila od minigolfu a nejakým nedopatrením si to namierila rovno na moju hlavu. Trafila.
Keď sa teda na mňa Shiro otočila s ospravedlnením a zakrytými očami. Ležal som na zemi so zrejme rozbitou hlavou a stále tak prekvapený čo sa stalo, že som ani nestihol zaregistrovať bolesť. Mal som zrejme aj ľahký otras mozku, pri ktorom väčšinou nasleduje zvracanie, to sa však ešte nestihlo dostaviť. Možno aj preto, že som sa ešte nepokúsil vztať. Shi..ro.., van..kúš, vodu a.. a obväz. Dostal som zo seba.
Po boku čela mi stekala krv a ja som len tak zízal pred seba. Napokon sa mi zatočila hlava a stratil som vedomie.

Nic se nedelo a tak jsem usoudil ze se asi ani o nic nepokusi. Pocital jsem stim ze Yukikage je uz zdrejme zpet.Takze nebyl duvod se zde jiz dele zdrzovat. Na strome jsem poskladal jednoduchou pecet a v oblacku koure jsem zmyzel.
(presun)

Vystrašene som sa na neho pozrela. "Hiashi!!" Vykríkla som a rýchlo som ako splašená začala pobehovať hore a dole.
"Vedro, handru.. vodu, kečup.. eh.. čo to trepem on nechcel kečup." Začala som si takmer trhať vlasy no v momente som presnorila každý jeden kúsok domu, čo mi trvalo asi sekundu páč som sa naozaj ponáhľala !! Pribehla som až k nemu a vodu som mu na tvár vyliala.
"Ehm.. toto.. asi nechcel.. sakraa Shiro ! Rob niečo!" Prikázala som si, na čo som sa zmohla len na jednu jedinú vec. Čupla som si k nemu a rýchlo som mu obväzom ofačovala hlavu. Následne som ho zodvhila !! Teda, zlý pokus. Vypadol mi z rúk a ja som sa s hrôzou pozerala, ako sa znova udrel.
"Baka BAKA BAKAAAA!!!" Zakričala som samú na seba, po čom som ho rýchlo chytila za ruky a tie som si zaprela o chrbát. Keď už som ho neuniesla celého, apsoň som ho vláčila !! Nikto tu nebol a ja som netušila, ako zavolať do nemocnice či ku Kage. Moje obväzy neboli nič moc, nikdy som sa to neučila robiť a tak mu p ochvíľke z hlavi skĺzly.
"Hiashiiii !! HIASHIIIIII !! " Začala som na neho kričať. Chcela som ho prebudiť páć sama som nemala šancu, dostať ho čo i len k výťahu. Po chvíľke som sa rozplakala páč a len som s ním začala mikať.
"Baaka Hiashi-baaaka !! Preber sa Hiashi-kuuun.. prosím .. baaka !" Zamumlala som a znova sa mi podarilo ho aspoň o ten jeden centimeter posunúť smer výťah. Mohlo byť celkom zaujímavé sledovať ma, keď ma popadol hysterický záchvat ako teraz... všetky štádia behom pár sekúnd.

Keď ma obliala vodou, nadobudol som pomaly vedomie. Teraz som však už cítil všetkú bolesť a bol som rád, že žijem. Hlava ofačovaná, v pozadí som počul výkriky. Bolo to moje meno.
S posledných síl som sa prevalil na bok a vyvracal všetko čo som zjedol z jedla toho ANBU. Našťastie som vracal na opačnú stranu ako stála Shiro.
Keď už mi v žalúdku nič nezostalo, cítil som sa o trochu lepšie. Zvládol som otvoriť oči a odplaziť sa asi meter a pol od svojich zvratkov. Na mieste som sa oprel o stenu v polohe podobnej niečomu medzi sedením a ležaním. Arigatou. Shiro-chan. Dostal som zo seba. To bolo, ale zrejme preto, lebo som si vlastne neuvedomil čo ma takto položilo.

Trošku mi nedochádzalo prečo mi neustále nadáva, ale rozrušená určite bola. Na to, čo sa mi pred chvíľou stalo som na tom nebol zrovna najhoršie. Teraz som si už normálne sadol a pritiahol si plačúcu Shiro k sebe a objal ju. Som v pohode, myslím. Začínal som poriadne vnímať okolie, takže dezorientácia pomaly pominula, potreba vylievať žalúdok bola stále, našťastie už nebolo čo. Pustil som Shiro jednou rukou a stiahol si z hlavy obväz. Poutieral som krv čo som mal po tvári a potom ho pritlačil na ranu aby som zastavil krvácanie, alebo to čo z neho ostalo. Chvíľu som len takto sedel a dúfal, že ma čo najskôr prejdú závrate aby som to tu mohol vyčistiť a ísť spať. To bolo všetko čo som teraz potreboval.

"Baka.. to nebola bezpečná hra.." Zamumlala som, keď si ma pritiahol k sebe a objal. Sama som hlavu zaborila do jeho mikiny a tak bolo viac než pravdpeodobné, že ju mal behom pár sekúnd vlhkú od sĺz, ktoré som si tam poutierala. Neplakala som, páč som bola nešťastná teda.. skôr som sa naozaj zľakla, že sa mu niečo vážneho stalo.
"N..nemám zavolať niekoho? Tvojich rodičov? Niekoho z klanu?" Spýtala som sa s ustarosteným hlasom a stále s pocitom zožierajúcej viny som si prezerala jeho zranenie.

Krv mi už prestala tiecť, tak som si len pre istotu obväz znovu obviazal. Shiro ma hriala, čo bolo veľmi príjemné vzhľadom na to čo sa mi stalo. Pomaly mi začínalo byť lepšie. Dones mi prosím ťa niaku vodu a hlavne, nevolaj nikoho. Povedal som keď už som mal mikinu pomaly premočenú a len kývol smerom k výťahu aby vedela, že má ísť hore. Žalúdok už sa mi prestával obraciať hore nohami, takže sa mi zdalo, že napiť sa by mohlo byť dobré. Skúsil som sa postaviť s tým, že prejdem k sebe do izby no zatackal som sa a skoro spadol. Našťastie tam bola tá stena o ktorú som sa s istotou oprel.

-

Moja mama sa práve vrátila domov a rovno zakotvila v kuchyni. Bola niečo nakúpiť a ona vždy varila rada. Experimentovala keď nemala čo robiť a pri jej dobrých schopnostiach z toho vždy vyšlo niečo medzi dobrou a skvelou úrovňou.