Hiashiho dom

First topic message reminder :

Keď prejdete cez nepriehľadnú bránu, ktorá je na múre a postavíte sa na mostík ku vchodu do domu, tak uvidíte dom podobný tomuto:

Narozdiel od väčšiny domov v štvrti tento dom nemá poschodie, práve naopak má dvojitý suterén. Spodná časť slúži ako pivnica a vyšší suterén je obytný. Dom je takto navrhnutý schválne. Hiashiho starý otec bol za mlada naozaj kreatívny človek, zrejme po ňom to jeho vnuk zdedil. Na svojom pozemku v štvrti vykopal veľkú dieru. Obložil ju kachličkami a do jej stredu postavil dom s jedným poschodím. Prízemie však vyzeralo trošku inak ako poschodie. Bolo stavané vodotesne a sklá boli tvrdené, už bolo jasné čo robí.
Z poschodia sa stalo prízemie a z prízemia sa stal prvý suterén. Jamu okolo domu totiž Hiashiho starý otec zaplnil vodou a ako inak doplnil to rybami a vykrášlil na vzhľad mora. Do vonkajších stien zabudoval vyhrievanie aby voda nikdy nezmrzla, v teplejších častiach roka sa tam dá aj plávať. Teraz je dom ako tŕň v oku v celej Yuki, teda bol by keby okolo pozemku nebol miesto plota biely múr, ktorý úplne zavadzá vo výhľade na pozemok a na druhú stranu dom kvôli nemu vôbec nepôsobí ako vezenie, naopak toto ohraničenie pôsobí len doplnenie krásy domu v Yukigakure.

V prízemnej časti sa nachádza jedna kúpelňa spojená s toaletou, obývacia miestnosť, kuchyňa spojená s jedálňou a spálňa Hiashiho rodičov. Táto izba ešte donedávna bývala Hiashiho, ale rozhodol sa, že chce izbu v prvom suteréne a jeho mama práve naopak chcela mať izbu v prízemnej časti tak sa vymenili.

Kuchynka:

Pohľad z miesta - na ľavo malá jedáleň na pravo pult z kuchyne, v predu obývačka:

Priblíženie obývačky:

V prvom suteréne sa teda nachádza už spomínaná Hiashiho izba. Vďaka architetúre vyzerá naozaj úžasne. Podobne to je aj s hosťovskou izbou, ktorá je vedľa.
Potom sú tam tri kúpeľne, jedna má vchod z Hiashiho izby, druhá z hosťovskej. Tretia patrí k herni, tam môžete nájsť biliard, bowling, pingpong, šípky a množstvo ďalších hier.

Hiashiho izba:

Hosťovská:

Druhý suterén je obyčajný, skrátka skladisko. Do jednej z miestností si spravil Hiashi vchod priamo zo svojej izby pretože tam presťahoval všetky svoje krámy.

Výťah a dvere na schodište, oboje smerujú od prízemia až po druhý suterén:

Vošiel som do výťahu a počkal na Shiro. Nechal som ju zmačknúť tlačidlo "nahor".
Keď sme vychádzali z výťahu naši už boli vo dverách a ja som im len zamával.
Otcovi vtedy niečo došlo, uvedomil si to pri pohľade na Shiro. Bolo to vidieť v jeho výraze, ale len mlčky odišiel s mamou.
Mama všetko nachystala na stôl. Galantne som odsunul Shiro stoličku a počkal kým príde k stolu aby som ju mohol zasunúť. Potom som si sám sadol a pustil sa do jedla s takým tradičným polohlasným výkrikom. Itadakimasu!

Nakoniec sme sa predsa len ocitli pred stolom a ja som trocha nechápavo pozerala na Hiashiho.
"Uhm.. ďakujem?.. myslím." Zamumlala som, páč som jeho správanie troška nechápala. Niečo ako galantnosť.. tú som naozaj nepoznala a tak som ju moc oceniť nevedela. Sadla som si a trocha zvedavo som sa pozrela smerom k Hiashiho miestu, kde už sedel a konzumoval.
"I..ta..da..ki..masu." Šepla som, pri čom mi po tváre stiekla menšia anime-kvapka. On bol naozaj schopný toto vśetko zjesť ? Pozrela som sa na tanier a trocha mi stiahlo žalúdok. Po prvom súste som sa však pomaly rozbehla aj ja. Vedela som však, že toho moc nezjem. Nebola som ten typ ktorý dokázal vyládovať celý jedálenský stôl.

V tomto som bol presný opak Shiro. Dokázal by som zjesť aj koňa a to som mal len deväť rokov. Zjedol som asi šesťnásobok toho čo ona a pozrel na dno misy. Ach, to je smola. Dostal som zo seba, misa bola prázdna. Postavil som sa, no netrvalo to dlho. Hneď som si aj sadol späť na stoličku. Mal som dosť, lenže ako obvykle, zistil som to príliš neskoro. Chutilo? Spýtal som sa s úsmevom Shiro.

Pomaly som dojedla posledné sústo a paličky som položila na misku. Nebola som ani moc preplnená no ani hladná. Taká akurát. Prikývla som a mierne som sa na Hiashiho pousmiala. Pomaly som sa postavila, po čom som sa mierne poklonila.
"Ďakujem za jedlo Hiashi-kun, aj za spoločnosť." Vystrela som sa, na čo som sa zapozerala niekam k východu z miestnosti.
"Mala by som už ísť. Zajtra vstávam.. do akadémie.. skoro ráno." Poškrabala som sa vo vlasoch a ospravedlňujúco som sa na neho pozrela.

Nemáš za čo. odpovedal som jej a šiel jej otvoriť dvere, samozrejme aby som mohol potom zamknúť. Tak teda ahoj! Uvidíme sa, zajtra? Povedal som trošku spýtavo.
Potom som počkal kým prejde dvermi.
Keď ti skončí akadémia, asi ma nájdeš niekde na cvičisku. Povedal som napokon a počkal si na odpoveď.

Keď otvoril dvere, len som sa do nich na chvíľku postavila a ešte raz som mu mávla na pozdrav.
"Uhm.. uvidíme sa!" Ubezpečila som ho s úsmevom na tvári, no zrazu ma niečo napadlo a ja som sa zatvárila až tak prosebne.
"Uuuhm uhm.. Hiashi-kun? Nevyzdvihol by si ma ? Z akadémie ?" Zazubila som sa na neho. Dúfala som že bude mať čas teda.. nemohla som to od neho vyžadovať. Bol geninom, pravdepodobne mal svoj tým, senseia a prácu..

Vieš čo? Povedal som takým tónom, ktorý mohol znieť ako odmietnutie. Prídem ťa vyzdvyhnúť. Druhá veta nasledovala hneď za prvou a bola povedaná s úprimným súhlasom. Poobzeral som sa, tak teda ahoj. Mohlo jej prísť divné, že som sa nepýtal na čas, no mne bolo jasné, kedy jej končí akadémia. Musela to mať rovnaké ako ja, alebo maximálne časovo o pol hodinku posunuté a to už som bol ochotný čakať. Pomaly som zatváral dvere čakajúc či ešte niečo povie.

Prikývla som a s úsmevom som sa otočila smerom k ubytovni v klane, kde som bývala ja. Stále s mávaním som sa rozbehla do uličiek sídla klanu, až som zmizla za jedným z rohov a už ma nemohol ako vidieť. Bola som rada, že príde. Pomaly pre kaźdého chodievali rodičia či známy.. bola som rada že pre mňa príde nejaký kamarát.
(presun)

Keď odišla zavrel som dvere a zamkol. Bol som unavený. Pomaly som pozhasínal, podišiel k víťahu a zviezol sa dolu. Vstúpil som do svojej izby, umyl sa a šiel spať.

Ráno som vztal s vedomím, že musím ísť trénovať a tak sa aj stalo. Obliekol som sa a vyrazil na cvičisko. Po ceste som pozdravil mamu a vzal si balíček s jedlom, ktorý ma už čakal zabalený. Vedela, že doma často ráno nejem a väčšinou sa naraňajkujem až na cvičisku.

(presun)