Tréningové priestory

Předmět: Tréningové priestory Tue Dec 03, 2013 9:06 pm

• Veľké, priestranné cvičisko sa nachádza na kraji dediny.
• Tí, ktorý majú záujem si potrénovať alebo vyskúšať techniky, tu isto nájdu všetko potrebné, rátane veľkého priestoru či už normálnej plochy alebo vodnej.
• Cvičisko je ohraničené menším lesíkom.

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Netrvalo dlho a mne sa konečne podarilo nájsť ten správny smer na cvičisko. Víriva bola v túto rannú hodinu pokojná, nevidel som takmer nikoho na ulici, čo mi v túto chvíľu vyhovovalo. Po fiasku so zafarbenou kanalizáciou by ma asi popravili na mieste a ja som nemal náladu nejako tajne prechádzať dedinou. Doteraz mi v ušiach zneli jeho slová, aj napriek dobe ktorá prešla som ich počul akoby mi ich hovoril priamo predo mnou. „Verím ti, ja Uzukáge ti verím..“. Slovo viera mala v tomto svete obrovskú váhu a cenu ktorú nešlo takmer nijako vyplatiť, príliš drahú a mocnú. A teraz som mal možnosť to možno aj splatiť. Môj pohľad upútal strom neďaleko môjho postavenia, kde bola mnou ešte dávnejšie vyrytá značka. Značka symbolizujúca Konohagakure, starú, dávnu, ale najmocnejšiu ríšu vo svete Shinobi, odkiaľ pochádzal aj ded. Pomaly som uzatvoril oči a myšlienky som nechal prúdiť celým mojím telom, nechal som studenný, ranný vánok ofukovať moju tvár a rozčesávať vlasy, zhlboka som sa nadychoval, bodavý studený vzduch prechádzal mojím telom až do pľúc a rozprúďoval adrenalín v krvi. Ak mi verí práve on, stačí aj jedna osoba. Mal pravdu, som ako on. Vzdal by sa?.. Nikdy! Dúfal som že som tu sám, tento trik som si chcel nechať ako tajné eso v rukáve, technika môjho pradedka, vylepšená Narutom. Moje ruky sa pomaly začali sťahovať k sebe, sústredenie dosahovalo hraníc a pot sa mi pomaly začal

stekať po tvári, avšak pokračoval som. Tá technika bola v mnohých ohľadoch až príliš ťažká, mienil som ju ale pokoriť, vyhrať. Už len v ľuďoch čo mi verili. Mogen, Satsu, brat, a teraz dokonca aj Uzukáge! Budú na mňa pyšný, ja to dokážem! Prudko som roztvoril oči a tie sa zahľadeli na malý vír čakry tvoriaci sa v mojej ruke. Teraz! Obrovské úsile kedy som sa snažil tok čakry sústrediť do obrovského víru, a následne do tvaru guličky, a to sa mi darilo. Mesiace práce, úsilia a krvopotného trénovania až do bezvedomia, preto ma nikto nevidel brať si misie, trénovať, alebo čo i len nejako sa poriadne ukazovať na verejnosti. Dokonalé dielo môjho dedka zapísané vo zvitku od môjho brata, pokračoval som v tvorbe Rasenganu. A tvoril sa.. Tvoril!

Předmět: Re: Tréningové priestory Sat Dec 21, 2013 12:02 pm

Pomalým krokom som prechádzal dedinou až kým som sa nedostal do malého lesíku ktorý bol všade okolo cvičiska... Prešiel som skrz neho až kým som neprišiel k dreveným figurínam no viac ako tý padrláci ma zaujal ten chlapec ktorý zapríčinil útok shrekov na Uzukageho budovu... Techniku ktorú práve tvoril bola naozaj pozoruhodná a ja som podišiel bližšie ku jednému zo stromov odkiaľ som mal lepší výhlad, či už si ma všimol alebo nie ma moc netrápilo chcel som vydieť čo bude nasledovať...

Předmět: Re: Tréningové priestory Sat Dec 21, 2013 2:31 pm

Objavil som sa na jednom zo stromov na cvičisku, pričom som ostal stáť na konári. Ľavou rukou som sa opieral o kmeň a druhú som nechal voľne visieť, zatiaľčo som pohľadom začal prechádzať po cvičisku. Nebolo ťažké si Naa nevšimnúť. Ostal som sa už na neho znova dívať i bez toho, aby možno tušil, že som sa tu objavil. Všimol som si ale istú zaujímavosť, ktorú som do tohto momentu nevedel. Trénoval Rasengan. Pozrime sa, ďalšie prekvapenie. Pousmial som sa a naďalej som ho pozoroval v tréningu. Zároveň som sa už aj posadil a nohy som nechal visieť z konára. Bolo ťažšie si ma všimnúť vďaka korune stromu, ktorá ma úspešne zakrývala a akurát vlastne vytvárala akoby také okno, cez ktoré som mohol sledovať Naa. Bohvie či som sa vlastne teraz chcel ukázať, ale možno to bude treba, keď sa unaví. Nechával som to na osude.

ANBU Poèet pøíspìvkù : 49 Join date : 18. 12. 13

Z lesa se ozývali podivné rány a praskání větví. Trénoval jsem ale tak aby to nikdo neviděl. Nikdo to vidět nemohl. Celou půl hodinu jsem hledal místo kde nebudu tak na očích a kde mi ostatní budou na očích. Sledoval jsem jestli rány někoho nepřilákají. Zatím se tak nestalo. Zatím. Při tréninku jsem se nešetřil. Nově nabité dovednosti potřebovali nutně vypilovat ale nikde nebilo to pravé místo. Moje senzibilské dovednosti nebili na tak dobré úrovni abych trénoval na volném prostranství kde bych zjistil jestli někdo nepřichází. Musel jsem trénovat tady. Skryt před ostatními. Navíc kdyby někdo přišel nějaké ty kusy dřeva navíc by v lese nebili jako pěst na oko. Dokonalý úkryt. Aspoň to jsem si říkal. Ze země neustále opakovaně vyráželi kořeny které se omotávali kolem nedalekého stromu. Po každém takovémhle kroku je Mogen rychle zatáhl zpět do země a obezřetně zkontroloval okolí. Nikdo Nikde... Můžu trénovat. Takhle to opakoval neustále.. dokola a dokola. Učil se tu techniku zvládnout a doufal že se mu ji časem i povede použít. Doufal. Po několika hodinách tréninku jsem vyšel ven z lesa a začal trénovat Suiton. Všiml si Naa a muže na stromu. Toho muže znal. Byl to jediný... jeden ze dvou uživatelů Mokutonu z jeho klanu. Kaori? Ano tak se jmenoval. Další návětěvníkem na cvičišti byl uzukage. To je zde ale lidí ... pomyslel jsem si a s pokrčením ramen jsem se ušklíbl a začal trénovat suitonová jutsu.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Po dlhom flákaní sa po dedine som sa dostavila na cvičisko, ktoré bohužiaľ bolo príliš zaľudnené. Aj keď tu boli len traja ľudia. A hlavne Nao. Bolo to už na mňa priveľa. Ale neodišla som, páč som v Naových rukách videla tvoriť nejakú guľu. Pokiaľ som sa nemýlila, bol to Rasengan. Kurňa... Zvládnuť ho na takej nízkej úrovni...To u o čomsi svedčilo, čo ma príliš nepotešilo, pretože som sa začala cítiť ešte mizernejšie než predtým. Začínam sa za svoje schopnosti hanbiť. Pripadám si tak neuveriteľne slabá. Nahlas som si povzdychla a prevrátila očami nad svojim predivným správaním. Prižmúrila som na Naa oči, prudko sa otočila a odkráčala niekam na druhú stranu, pričom som si sadla pod jeden strom a zahľadela sa niekam do diaľky. Premýšľala som nad tým, ako sa Naovi pomstím za tú zelenú farbu. Raz mu tak podkúrim, že sa ku mne do konca života ani nepriblíži. A to mi vyhovovalo. Zvykla som si na samotu. Odrazu z lesa vyšiel nejaký chlapec a opäť som prevrátila očami.

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Áno tvoril sa! Pre mňa osobne to bolo úchvatné hľadieť do spirály plnej čakry, sledovať jej tok a ohýbanie sa do rôznych smerov. V očiach sa mi lesklo nadšenie, rovnako tak aj sklamanie ktoré prišlo hneď po výbuchu ktorý nastal v mojej ruke. Nebol to výbuch ktorý by zničil okolie, ale dostatočný nato aby ma to odhodilo a spálilo mi čiastnočne ruku. Už asi 2 týždne dozadu som sa vzdal snahy o dokonečnie tejto techniky, bolo to prakticky nemožné ju zvládnuť. Dnes sa ukázalo prečo, len čo sa uskutočnila druhá fáza, čakra sa stala nestabilnou a zrazila sa s výbuchom priamo ešte v mojich rukách, kde som ju nedokázal udržiavať. Ležiac na zemi som asi po 15stom pokuse pohľadom zavadil o mraky na oblohe, ako sa posúvali do smeru vetru ofukujúceho moju tvár, cítil som ako mi slnko praží na tvár a neďaleké zvuky trénujúcich Shinobi doliehali až sem. Priložil som si ruku pred tvár, sledoval ako mám spálene končeky prstov, pomaly som zatvoril oči a nechal sa unášať pokojom. Vzdal som sa, pretože to bolo vždy tá najjednoduchšia skratka, akou sme sa mohli vydať. Kašlem na Rasengan, nemám naň..

„Ja Uzukáge.. Ti verím..“

Kvapka dopadla na temnú hladinu vody ktorá doteraz pokojne stála v obrovskom priestranstve podoby jazera. Rozčerila sa, vírila sa, rozširovala do všetkých smerov, a nezastavovala sa, kedy sa v temne objavil náznak svetla, svetla tak silného, že osvietil celú temnotu a privedol ju na správnu stranu. A z temnej hladiny, sa stala modrastá.

„A ja, vás nesklamem..“

Ako odpoveď na jeho poznámku prišla odpoveď, kedy som v momente otvoril prudko otvoril oči, bez štipky pochybností. Čakra ktorú som vyničil iba pred chvíľou sa začala ako hmotná víriť okolo mňa, napriek tomu že som bol vycucaný, Uzumakiovci mali zvláštny dar ktorý som zdedil rovnako ako oni. Krvopotne som sa pokúšal postaviť na nohy, kvapky potu a krvi rynúcich sa z mnohých spálených miest na mojej pravej ruke a boku dopadali na zem a farbili zelenosť trávy, ale ani to ma nezastavilo. Konečne som stál, nohy sa mi triasli.. Koleboval som, ale pohľad som mal stále sústredený. Cítil som ako prichádzam o všetky sily a zahmlieva sa mi okolie, ale pred sebou som videl jasno. A cvičiskom sa niesli jediný výkriky. „RASENGAN!“

Předmět: Re: Tréningové priestory Sat Dec 21, 2013 3:27 pm

Pomaly som začal z cvičiska odchádzať no ako som prechádzal okolo jedného zo stromov bolo tam to dievča z kancelárií...Zastavil som sa kúsok od nej otočil som sa a podišiel som bližšie k nej.Ahoj...Pozdravil som ju trochu nervózne predsa som bol ja ten čo sa na nej smial aj ked ona nemohla za to čo sa jej stalo...Chcel som sa len ospravedlniť za ten smiech...Povedal som trochu tichšie ale tak aby to počula...

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Aby sa so mnou niekto rozprával, bolo to posledné, čo som práve teraz chcela. A ešte k tomu to bol ten Kaori. Z ktorého som sa smiala, páč má ženské meno. Že by to bol hermafrodit? Alebo transvestit? Pýtala som sa samej seba v duchu. Inokedy by som sa bola na tom zasmiala, no teraz som cez prižmúrené oči sledovala Kaoriho. Mohol si všimnúť, že moje oči sú odlišnej farby. Bola by som rada, keby ho to aspoň odo mňa odradilo a už nikdy by sa so mnou nechcel rozprávať. A ešte tá moja mŕtvolne biela pleť...Určite ho odradím! Jupí! Udivuje ma to, že niektorí ľudia sú natoľko slepí, že nevidia na druhom tú nechuť k rozhovoru a to, že je totálne bez nálady. Choď radšej na očné testy, či ti nááhodou netreba okuliare. Odvrkla som, pričom som si trucovito založila ruky na hrudi. A nepočul si o tom, že Yuna Kurama je posadnutáá Diablom a môže ťa kedykoľvek prekliať, héééé? Toto všetko sa o mne hovorilo. Prudko som sa postavila na nohy. Nechceš si kúpiť nejaké ochranné amulety, čo? Či ísť do kostola po svätenú vodu? Dívala som sa naňho vražedným pohľadom. Ak nechceš skončiť s hlavou v záchode, odpáľ! Vyplazila som naňho jazyk a ukázala mu prostredníka. Bola som drzá, a čo. Nemala som žiadny dôvod byť milá či priateľská. Neoplatilo sa mi to. Aj keď...Zrejme mám od dnes ďalšieho nepriateľa, ale čo už. Taký je život.

Předmět: Re: Tréningové priestory Sat Dec 21, 2013 4:00 pm

Vypočul som si ju a asi som aj prišiel na to prečo sa chová ako sa chová.Hmmmm...Ja som o tebe nepočul zatiaľ nič asi to bude aj tým že si zatiaľ nič nedosiahla...Povedal som smerom k nej z úsmevom a to jej gesto som ignoroval.A to s tým démonom určite to bude tým že vyzeráš ako mrtvola a k očnému zájdi radšej ty...Dodal som určite pochopila čo som s tým myslel otočil som sa k nej chrbtom.A tá hlava v záchode...môžeš to skúsiť ak chceš...

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Bola som naštvaná, netúžila som po ničom inom, než po pokoji. A toho sa mi v poslednom čase nedostávalo vôbec. Stále ma ktosi otravoval, čo mi už nesmierne liezlo na nervy. Mala som pocit, že mi z toho všetkého praskne hlava. Však mi z toho stresu ešte vlasy vypadajú a to vážne nechcem. Síce by som veľmi rada vyzerala horšie, ale čo je veľa, to je veľa. Prižmúrila som na Kaoriho oči. Shi zrejme vycítila môj hnev. Kyáááh, tak rada by som ho zabila. Lezie mi na nervy, rovnako ako tebe. Dovoľ mi aspoň na maličkú chvíľočku sa s nim pohrať! Mysľou sa mi rozliehal ten jej psychopatický smiech. Fakt neviem, čo by sa stalo nebyť pečate, ktorá bránila Shi zhmotniť sa. Drž hubu... Zahriakla som ju. Pokiaľ vážne nechceš zle skončiť, vypadni a daj mi navždy pokoj. Zamračila som sa naňho, tie jeho ozaj trápne poznámky som totálne ignorovala. Napokon som sa tak trošku psychopaticky usmiala a čakala na jeho reakciu. Či chce odísť alebo dostať poriadnu nakládačku.

Předmět: Re: Tréningové priestory Sat Dec 21, 2013 9:03 pm

Po tom, čo sa stalo s Naom, keď už len ostal ležať na zemi, som dostal pocit, že to opäť vzdal. Iba stále sediac na vetve som ho bez odtrhnutia pohľadu sledoval a čakal, či to nieje len mylný pocit. Stihol som si uvedomiť aj prítomnosť ďalších osôb, ale veľmi som im nevenoval pozornosť, vlastne som ich raz, možno dvakrát prebehol pohľadom, ale viac ma zaujímal Nao. Ten sa nakoniec znova dvihol s tým, že okolo neho prúdila chakra a očividne zo seba ťažil v tej chvíli maximum, keď Rasengan skúšal vytvoriť v ruke nanovo. Bolo mi jasné, že nieje schopný sa ho teraz naučiť, pretože to by musel byť až priveľký génius, no dúfal som aspoň v pokrok. Znova Rasengan vytvoril a názov techniky aj zahučal, pričom som sa opäť iba pousmial a v kľude som ostal posedávať na mieste. Znova sa vyplňovali moje slová, ktoré som rozhodne nechcel už nikdy vziať späť. To by ma musel nesmierne sklamať, aby som sa k niečomu takému prinútil. A to som zas veril v to, že to neurobí, ale to som už tiež rozprával, hoc nie priamo takto. Tušil som ale, že každú chvíľu jeho ťažký a vyčerpávajúci tréning skončí, čiže mi bolo jasné, že o chvíľu k nemu prejdem. Ale zatiaľ som si ešte užíval tú možnosť, že som mohol iba sedieť na zadku a svojimi očami sa kochať tomu, čo Nao predvádzal.

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Trénoval som až do neskorého večery, len s jednou jedinou prestávkou kde som sa napil trochu vody. Bola to príliš zložitá technika aj na mňa, ale to som už v sebe nedusil. Nemal som v sebe pochybnosti, nemienil som to vzdať. Veril som že to proste zvládnem aj keby ma to malo zabiť, ak nie už pre mňa, tak pre nich. Bolo to však vyčerpávajuce a ja som znova skončil na zemi, s takmer nulovou čakrou na konte.

„Rasengan!“

Ozvala sa po chvíli prehovárania sa k tréningu ďalšia rana cvičiskom, ktorá tentoraz až takmer kriticky poškodila moju ruku a ja som znova skončil na zadku. Už som ani nedokázal poriadne myslieť, pred očami som mal hmlu, nedokázal som sa poriadne nadýchnuť a aj ten najmenší pohyb ma bolel ako všetky útrapy sveta. Nemohol som to len tak vzdať. Proste nemohol! Vstal som.. Pomaly som vstával zo studenej zeme, ako keď sa postaví zlomený vojak pripravený zasadiť svoj posledný úder.

„Sústreď sa, vieš čo máš robiť!..“ .. „Ra..“

Čakra sa začala zhmotňovať v posledných kvapkách práve v ruke. Cítil som ako mi to trhá žily, bolelo to a pálilo ako čert, neustupoval som ale, mienil som tú techniku dokončiť ešte dnes! Narutovi to trvalo týždeň, ja to zvládnem za 6 dní! Porazím ho, som proste lepší! Ak som dedine zlý už aj ako napodobenina Naruta, budem ešte lepší ako býval on!

„Teraz použi tvar, no ták, ty nato máš..“ .. „-sen..“

V ruke sa mi začala pomaly tvoriť guľa, ale zároveň toho mi začala ruka aj brnieť. Nápor aký som na ňu kládol bol príliš veľký aj na mňa, pociťoval som ako ruka začína kolabovať a ja som v nej strácal cit. Pokračoval som ale, teraz sa predsa nevzdám, som tak blízko cieľa! Som tak blízko k prekonaniu môjho dedka. Somtak blízko k porážke najväčšieho hrdinu tohto sveta! Teraz to proste nevzdám!

„A nakoniec sila, vlož do toho rovnomerne silu! Priprav sa!“ .. „gan!“

Vtedy sa cvičiskom ozval rev techniky a následne ohromný výbuch ktorý bol oveľa väčší ako tie doterajšie. Dym zavalil väčšiu časť polochy kde som trénoval a vážne trvalo kým poriadne zmizol, dokonca aj Uzukáge mal problém udržať sa na strome ktorý sa chval vo vlne výbuchu a ďalších podivných zvukov praskania. Ale až dym ustúpil, odhalil prečo bol tak intenzívny. Stál som tam, uprostred centra výbuchu, ruku som mal natiahnutú ku stromu predo mnou ktorý neprejavoval až také známky poškodenia. Akoby som sa ho takmer ani nedotkol. Stačilo pohľad odviesť dozadu a vtedy by padla sánka aj Kágemu. Približne 10 stromov rozsekaných technikou na kúsky v poradí za sebou.. Všetky boli oddelené presne rovnako od kmeňa oblúkovitým tvarom a následne v tom dyme popadali na všetky strany dole strhávajúc ďalšie a ďalšie stromy. Technika Rasenganu, bola dokonečná!

„Yatta.. Zvládol som to..“

Na tvári som mal úsmev, ale to bolo v tej chvíli jediné pozitívum na mojom tele. Krvácal som ako z úst a nosa, tak isto drasticky krvácala aj moja takmer na uhol spálená ruka. Brnela mi a ja som už v nej takmer strácal cit. Moja čakra bola na takom minime že sa dalo očakávať skolabovanie dýchania. Oči som zatvoril, boli namáhavé ich udržiavať hore. Nohy nepočúvali, padli na kolená a následne som sa aj ja zrútil na zem. Jediná vec ale na ktorú som myslel bola. Naruto zvládol Rasengan za 7 dní. Mne nato stačilo 6.. Na tvári úsmev, s úplne spomaleným dýchaním, som začal strácať pojem o realite, a vlastne, aj o svojom živote. Prehnal som to, ako ešte nikdy...

Předmět: Re: Tréningové priestory Sat Dec 21, 2013 10:12 pm

I naďalej som robil to čo doteraz, nič sa také nezmenilo, či v činnosti alebo polohe. Stále som sedel a sledoval. Dlho mi to ale neostalo, keďže Nao nejako spôsobil to, že sa zrazu cvičiskom prehnala vlna, ktorá začala kývať aj stromami, čiže som sa musel už znova postaviť a rukou pridržať o kmeň. Pre istotu som ešte ale vpustil chakru do nôh, padnúť sa mi teda nechcelo. Keď to prešlo a dym vôkol Naa sa rozplynul, všimol som si, že Nao zrejme ten Rasengan použil opäť na strom. Tomu sa, zdá sa, nič nestalo. Ale naopak sa stalo stromom, ktoré boli hneď za ním. Niekoľko z nich bolo rozseknutých, očividne sa mu podarilo naučiť sa aspoň jeden stupeň tejto techniky, s ktorou sa trápil. Ale ešte ho budú čakať minimálne dva takéto tréningy, takže snáď to prežije v zdraví. Teraz ale bolo nutné už k nemu ísť, pretože padol na zem a bolo ľahké si domyslieť, že sa už zrejme nepostaví. Zoskočil som z vetve a pomaly som k nemu dokráčal. Ruku mal v hroznom stave, v akom bol vlastne on celý. Prehnal to, až moc, no aspoň s dobrým výsledkom. Krvácal ešte aj z nosa i úst, no, takto ho vidieť bez toho, aby som vedel, že predtým trénoval... myslel by som si niečo celkom iné, horšie. Čupol som si k nemu a ľavou rukou som sa poškrabal vo vlasoch, zároveň čo som ale iba pomaly vsunul druhú ruku popod jeho kolená. Bolo čas ho odniesť, aby si oddýchol. Ale zároveň som sa nejako neponáhľal, bol hold vyčerpaný, nič len než oddych mu teraz nebolo treba, až na tú ruku. Tú bude musieť mať zrejme dosť dlho teraz obviazanú. Ešte kým som ale vyrazil som sa z nejakého dôvodu obzrel po všetkých, na ktorých som ma dohľad. Sám neviem, bol to taký.. eh.. no neviem čo to bolo, ale akoby som niekoho hľadal. Bohvie čo to bolo...

Předmět: Re: Tréningové priestory Sat Dec 21, 2013 10:16 pm

Nechápal som ju predsa ja som sa prišiel ospravedľniť jej za moje chovanie...Pomaly som začal tomu veriť že má v sebe démona alebo že neprešla cez pubertu ešte.Ja nemôžem za to čo sa ty stalo...iba som sa prišiel ospravedľniť...Povedal som hlasnejšie.Ak ty to pomôže aby si bola aspoň trochu normálna na ľudí tak potom chcem zle dopadnúť....Dodal som a hľadel som jej priamo do očí.Potom sa aj oni k tebe budú lepšie chovať...

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Prekvapene som sa naňho pozrela. To si vážne myslíš? Že ak sa k ľuďom budem správať lepšie, tak aj oni ku mne? Rozosmiala som sa na celé kolo, prišlo mi to nehorázne vtipné. Že vraj by sa ľudia ku mne správali lepšie! Rukou som si zotrela slzy, ktoré mi od smiechu vyhŕkli a narovnala sa, pri čom som zvážnela. Si vtipný. Poznamenala som a uškrnula sa. Som nebezpečná...Nebezpečná ako pre seba, tak i pre ostatných. Ľudia to veľmi dobre vedia a mal by si to vedieť aj ty. Najmä o Kekkei Genkai klanu Kurama, ktoré zdedí jeden jediný člen za niekoľko generácií. A zväčša pri jeho prvom použití vzniká druhá osobnosť, démon, ktorý celé toto mocné Kekkei Genkai plne ovláda. A v čom to Kekkei Genaki spočíva? Dokážem si vytvoriť Genjutsu, v ktorom si prakticky môžem robiť čo chcem. Ja teda nie, páč ho ešte plne neovládam, ale Shi áno. Je to tak mocné Genjutsu, že ty by si sa z neho mohol dostať jedine upadnutím do bezvedomia, vlastne by si ani nezistil, že v ňom si. Dokáže vytvoriť tak realistickú ilúziu, že doslova tvoj mozog oblbne. A čo je hlavné, dokáže nim zabíjať. Pri normálnom Genjutsu to nie je možné, ale pri tomto Kekkei Genkai áno. Uchechtla som sa a prevrátila očami. Práve pre toto sa ma ľudia stránia. Shi je nevyspytateľná, pod kľučkou ju drží len jedna pečať, ktorá sa raz aj tak prelomí a Shi sa bude môcť zhmotniť. A ver mi, že nikto z vás ju nebude môcť zabiť. To dokážem len a len ja. Čo aj tak bude mať pre mňa katastrofické účinky, pretože prakticky zabijem časť svojho ja... Dodala som v mysli. Vlnu výbuchu a také som totálne ignorovala, len som sa oprela o strom, aby ma to niekam neodfúklo. Nadvihla som obočie, keď som zbadala asi desať zlomených stromov a Naa ležiaceho na zemi so spálenou rukou. Géééz, typický Uzumaki. Prevrátila som očami.

Předmět: Re: Tréningové priestory Sun Dec 22, 2013 1:12 pm

Stál som pri nej a počúval som ju to jej Kekkei Genkai my prišlo skorej ako prekliate čo v živote iba všetko ničí...No o klane Kurama som počul ale vždy som si myslel že minimálne poľka o tom sú len rozprávky a výmysli...Ak toto dokášeš tak musím uznať že si silná kunoichi...Ale takéto bremeno nemôžeš niesť sama....Povedal som a obzrel som sa čo spôsobilo ten výbuch, a tak ako som predpokladal na zemy ležal opať ten istý, ktorý spôsobil ten výbuch v kancelárií...Môžem ešte vedieť aké je tvoje meno ?Spýtal som sa jej a čakal som na jej reakciu...

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Pocítil som že ma niečo zdvíha do zeme, nevnímal som to. Nevedel som čo sa vôbec poriadne stalo, jediné čo sa mi vybavovalo boli zničené stromy a náhly nával radosti. To už mi stačilo na vydedukovanie si, zvládol som to. Po úmornej práci, som zvládol Rasengan, aj keď nie tak dokonalý, za menj dní ako kedysi Naruto! Predsa len v niečom budem lepší ako býval on.. „A teraz, už som hodný senseia a tímu?“ Spýtal som sa v polobezvedomí Uzukágeho, pričom som sa usmieval od ucha k uchu. A mal som nato dostatočný dôvod, aby som si takto veril. Veď jeden mi dal aj sám on. Aj keď som vedel že zase skončím na dlho v nemocnici, už len podľa sťaženého dýchania a pocitu umierania v hrudi, nebol som utrápený. Pomaly som zatváral oči a pripravoval sa na dlhé snenie.

Předmět: Re: Tréningové priestory Sun Dec 22, 2013 5:04 pm

Vrátil som sa pohľadom k Naovi. Pod chrbát som mu vložil druhú ruku, načo som ho dvihol, keď som sa pomaly aj s ním na rukách postavil. Neuniklo mi, že sa usmieval, veď mal prečo. Akurát ma iba trochu prekvapila jeho otázka, ktorú ešte stihol položiť. Odpoveď už ale nezačul, lebo kým som mu odvetil, už sa mu zavreli oči. Ale možno to vlastne mohol začuť. Pousmial som sa a otočil na mieste smerom, ktorým sa odchádzalo z cvičiska.
"O tom ani neváhaj, že si hodný.." Potichu som mu až teraz odpovedal, načo som s ním vyrazil už rýchlejšie rovno do nemocnice. V tvári mi vládol spokojný výraz.

-Presun-

ANBU Poèet pøíspìvkù : 49 Join date : 18. 12. 13

Trénoval jsem. Také to byla věc kterou jsem dělal většinu svého života. Většinu života který jsem zasvětil vyššímu cíly. Nezemřít nadarmo a stát se důležitým pro klan. Důležitým pro vesnici. Věcí které mě poháněli kupředu bylo po málu ale o to měli větší hodnotu. Otec už mezi nimi nebyl. Zbyl tu jen Klan, vesnice a Nao. A kdyby se něco byť jen jedné z těch věcí stalo neodpustil bych si to. A zrovna teď ležela jedna z těch věcí zkrvavená v trávě a nejevila jedinou známku života. Podíval jsem se směrem k Naovi a věděl že je zle. Přehnal to. Uzukage ho chytil a běžel s ním kamsi pryč. Nemusel bych být génius abych věděl kam s ním jde. Jestli to ten blbec nerozdejchá tak ho zabiju. pomyslel jsem si ,vstal jsem z trávy a rychle běžel směrem k nemocnici.

~Přesun~

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Nie, ja toto nedokážem. Neovládam plnú silu Kekkei Genkai a už vôbec nie som silná kunoichi. Mám krehké kosti. Silnejší úder mi ich dokáže zlomiť. Pozrela som sa na svoju ruku a povzdychla si. Nikdy nebudem môcť sa veľmi do bojov zapájať, pretože tak by som bola len záťaž. Viac menej budem slúžiť len ako taká podpora. Prevrátila som očami, nerada som si to priznávala. Ale musela som. Moje krehké kosti zo mňa robia slabošku. Plus neovládam žiadne podstaty, ktoré by som v prípade potreby využiť. Mojou jedinou zbraňou bolo Genjutsu a techniky flauty, s pomocou ktorej som ovládala svoje Kuchyiose. A môžem ho niesť sama. Nie som zas tak slabá, aby som to nezvládla. Prižmúrila som naňho oči, pričom mi na čele navrela žilka. Volám sa Blanka Pretrhnutá. Spokojný? Vyplazila som naňho jazyk.

Předmět: Re: Tréningové priestory Sun Dec 22, 2013 11:13 pm

Už áno...Povedal som pričom som si len povzdychol nad jej dalším gestom no ignoroval som aj toto.Blanka Pretrhnutá aké originálne...Dodal som z úškrnom a kúsok som od nej odstúpil následne som sa otočil a začal som pomaly odchádzať.Tešilo ma...Zamával som rukou a odkráčal som preč ( Presun ).

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Všetko zvládnem sama. Úplne všetko! Popravde, s tou vypätou hruďou som teraz vyzerala ako nejaký horenos, čo ma trápilo asi tak ako byvola komár. No ja viem, rodičia chceli, aby ich dcéra mala originálne meno...Pokrčila som ramenami a uškrnula som sa. Dovi dopo, snáď sa nikdy neuvidíme! Zamávala som mu, prevrátila očami a sadla si pod strom. Mienila som tu zostať až do polnoci.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 5 Join date : 19. 12. 13

Pomalu jsem došla až na tréningové pole. Samozřejmě že jsem poznala v okolí známou chakru. Bože, je jen o tři roky starší a člověk jí musí hledat. Povzdechla jsem si s tím, že jsem šla pomalou chůzí směrem ke stromu, u kterého seděla.
"Ohayooooou."
Protáhla jsem s neutrálním výrazem pozdrav a pak mi koutek stoupl víc nahoru.
Teď jsem na ní radši nedýchala, kdo ví...co by se stalo, kdyby zjistila že jsem poloopitá, proto jsem dýchala jen nosem.
"Už máš tým?"
Optala jsem se a opřela se vedle ní o strom.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Sedela som a čučala pred seba, pričom som nad niečím premýšľala. Bol tu taký pokoj a ticho...Tak sa mi to páčilo. Samota. Bola som na ňu zvyknutá natoľko, že sa mi spoločnosť druhých, až na pár výnimiek, nesmierne hnusila. Nemala som kamarátov a ani som si ich nevyhľadávala. Keď som začula známy hlas, trhla som sebou a na Kiyoko hodila polovražedný pohľad. Vystrašila ma. Vieš, že to neznášam! Ešte chvíľu som sa tvárila vážne, potom som sa uškrnula a ladne vyskočila na nohy. Nie, ani nechcem. Ale ako poznám Uzukageho...Určite by sa mojim senseiom stál nejaký debil s kuracím mozgom. Prevrátila som očami. Ešte som nestretla nikoho, kto by ma vedel dostať pod kontrolu. Nahodila som taký strašidelnýý výraz, ktorý som používala najmä na odháňanie malých detí od zmrzlinových stánkov. No čo no, komu by sa chcelo čakať na konci dlhého radu na jednu kôpku zmrzliny.

» Tréningové priestory
» Tréningové priestory
» Tréningové priestory
» Tréningové pole
» Tréningové pole