NONSTOP bar ~ Jednooká žába

Znova som.. pila. Po stiahnutí asi druhej fľaše tvrdého alkoholu som okom hodila pohľad na môjho "súpera", ktorý to nevydržal a radšej sa vzdal skôr, než by si mal ešte nejakým vážnejśím spôsobom ublíźiť v súťaží o pití alkoholu so mnou. Bolo to až nespravodlivé, keďže na mňa alkohol ako aj ostatné veci účinok nemali. Zobrala som z pultu svoje peniaze po čom som si ich len založila do zákutia plášťa. Hlbšie som si na hlavu natiahla klobúk a následne som po bare začala hľadať môj kontakt, s ktorým som sa tu mala zísť. Išlo o oči môjho klanu.. ževraj mal stopu. Bola to pravdepodobne lož no stále to malo pre mňa až moc veľkú váhu, aj keby som kvôli tomu mala padnúť do nejakej pasce.

Zazrela som môj kontakt. Prisadla som si k nemu pri čom som si len objednala ako mne, tak aj jemu rundu nejakého drahého alkoholu. S peniazmi som moc problém nemala nikdy.. aj keď na druhú stranu som ich zas nemala toľko, aby som si mohla dovoliť tie oči odkúpiť. Jednu ruku som si položila na stôl, zatiaľ čo druhá bola stále niekde vo vnútri plášťa. Jeho poznámky som trocha ignorovala, teda tie narážajúce na moje pohlavie a tak. Kto vie kde žil.. v tomto svete sa ženská ako ja dokázala nejakému chlapovi v pohode vyrovnať. Aj keď proti takej presile by to už mohol byť menší problém.
Stále bez slova som si usrkla z pohára a na Toruchiho som sa ani nepozrela. Vlastne som ani nič nehovorila, vedel prečo tu som.. na nejaké formality som si nepotrpela.. nie na takomto mieste. Len som z plášťa vytiahla balíćek peňazí zviazaný do jednej kôpky, ktorý som však zatiaľ nechala pred sebou. Položila som na neho jeden prst.. až po tom som sa Toruchimu zahľadila pod kapucu.

Vypočula som si ho, rovnako ako som sa aj pozrela na fotku. Trocha to so mnou zaškrípalo a vo mne sa zodvihla prudká vlna hnevu. Vedela som sa však naozaj dobre ovládať a tak som len ostala sedieť a chvíľku som sa na fotku pozerala. Keby že nemám hnedé šošovky, asi by mi v očiach momentálne bolo vidieť podobné oči ako tie, ktoré boli na obrázku. Peniaze som nakoniec posunula smerom k nemu, pri čom som očakávala tú mapu. Nemyslela som si, že sú tieto informácie tak úplne pravdivé. Každopádne tento týpek sám o vedel o tom, aká je reputácia dôležitá.. hlavne tu, a keby že sa rozkríkne že rozšíril falošné info, pravdepodobne by do konca života stratil všetky zakázky aké len mohol ešte získať.. a to že by ten jeho život bol naozaj krátky som radšej ani nespomínala. Čakala som už len na to, kým mi dá mapu.. po tom by ma to už nič nedržalo.

Pootočila som hlavu na stranu.
"Nemám záujem.. spolčiť sa s mŕtvolou." Pousmiala som sa a len som si peniaze zobrala späť.
Mohol pocítiť.. ako mu telom začína stúpať nevolnosť. Tie peniaze boli samozrejme otrávené.. len s tým že ja som proti tomu jedu bola imúnna... ako v podstate proti všetkým ktorý by na mňa mohol niekto vytasiť.
"Jed ktorý som použila ťa zabije.. do týždňa. Tým pádom máš presne sedem dní, kým mi donesieš tie oči. Potom ti podám protilátku. Nesnaž sa ísť za medikom, s týmto jedom by ti nepomohli ani nejaké legendy.. jeden blbý krok.. jedna zlá protilátka a jed ťa zabije v tom momente.. dokonca aj keby si sa napil alkoholu či užil nejakú drogu alebo nejaký obyčajný liek." Pohodlnejšie som sa oprela o stoličku.
"Prajem ti úspešný lov, v tvojom vlastnom záujme." Neostávalo mi nič iné len čakať, kým sa zoberie a vydá sa splniť misiu ktorú som mu "zadala"