Ležala som na zemi s nohami vyloženými na posteli a rukami natiahnutými smerom k stropu. V nich som držala knihu. Nemohla som si pomôcť.. človek by povedal, že to bude nejaký manuál na hádzanie shurikenov no v skutočnosti to bola kreslená rozprávka pre dvojročné deti. Mne sa proste páčili tie obrázky, ktoré som si stále dookola a dookola prezerala. Pod očami som mala menšie kruhy a vlasy sa nečesali.. človek sa už ani nepamätá. Každopádne som sa ani náhodou nemala zle ! Bola som úplne nadšená! Ak som nerátala to, že som namiesto spánku šesť hodín čumela do knihy, kvôli nervozite, nič mi tento deň nemohlo pokaziť. Bol to predsa len prvý deň, kedy som mala navštíviť akadémiu. Knižku som nakoniec hodila na posteľ a s pomocou rúk, som sa zaprela o zem a vyskočila som na nohy. Chvíľku som udržovala rovnováhu, po čom som vošla do skrine a prezliekla som sa z pyžama do môjho zvyčajného oblečenia. Skontrolovala som si, či mám stále na krku retiazku, ktorá nosila menší odznak s klanovým znakom. Bola tam. Na tvári sa mi vyčaroval veselý úškrn a tak som ešte rýchlo schmatla tašku, do ktorej som dala nejaký notes s perom. Následne som vybehla z mojej izby priamo do chodbičiek, z ktorých som si to namierila priamo von zo sídla až do dediny.
(presun)
Předmět: Pokoj Shiro 
Sat May 04, 2013 10:02 pm
