NONSTOP Bar

Takže to bolo to prečo bol ten ninja, ten ktorý so mnou čakal, smutný! Rada by som nejak pomohla... aj keď neviem ako. Ame... je dedina dažďa, nie? Ah, škoda že Inuzuka ako ja to nezvláda. Povšimla som si strhnutie barmana no nechala som to tak.
Moja rodina bola tak trochu, no dá sa povedať že keby sa dalo tak by nás všetkých predali kvôli našim znalostiam. A bolo nás málo.
Máš sestru? Heh, je mladšia? Pokiaľ áno no tak... zvykaj si. Zasmiala som sa a napila som sa znova z toho ryžového vína. Nebude jej vadiť že k sebe pozývaš kunoichi z inej dediny? Spýtala som sa. Kľudne sa ubytujem aj v nejakom penzióne či kde, vecí mám aj tak veľmi málo. Horúčka mi pomalinky ustupovala ale mohol vidieť moje jemne červené líca.

Vstupil som do baru. Bol som hladny a nieco vypit by sa tiez zislo a preto som sa usadil sam dalej od ostatnich ku stolu tak ze svetlo v miestnosti neosvetlovalo moc tento stol. Bol som v akomsi tieni. Objednal som si nieco pod zub, pohar vody a flasku dobreho alkoholu. Cakal som kym mi to vsetko prinesu.

Preglgla som. Ehm, tak to sa od nej asi budem držať dosť ďaleko, ehm bez urážky ale svoj krk mám ešte rada. Zasmiala som sa nervózne a prehrábla som si vlasy.
Oh ja... ehm, mala som mladšiu sestru... ale zomrela keď som bola veľmi malá... ale vlastne, dedinu považujem za svoju rodinu tiež... takže sa necítim sama... Povedala som potom a nervózne som si kusla do pery.
V tom sa objavil Raizou a povedal že musia spolu z Reikinom ísť preč. Ehm, tak ja budem tu. Nemôžem predsa ísť s vami do kancla... budem tu čakať okay? Spýtala som sa a dopila som to ryžové víno, objednala som si potom ďalšie dango - Samozrejme, zaplatím ho z vlastného vrecka. Taktiež som si povšimla prítomnosť ďalšej osoby, schovanej v tieni.

Znova som si len nervózne prešla rukou vo vlasoch a sklonila som hlavu na pult. A to som tu len prišla na blbú obhliadku! Ešte ma tu zabije nejaká šialená ženská, opijem sa z kvalitného ryžového vína a mám veľmi silný pocit že sa v dedine niečo deje.
Objednám si ďalšiu fľašu, barman na mňa vypleští oči ale nič nepovie a podá mi ju. Premýšľam čo urobím pokiaľ nebudem mať dostatok informácií aby som si zaslúžila tú techniku.
Ale veď, určite bude potrebovať niekoho kto tú techniku vie! Čo ak by sa, Jashin nedovoľ, niečo stalo? Budem môcť zachrániť človeka! A len ja sama som pánom svojho života! Ale on... je pánom v mojej dedine... aaah kso! Nafúkla som sa a hrala som sa z pohárikom. Asi sa predsa len ubytujem niekde v penzióne, je to bezpečnejšie. Taktiež, mala som pocit že sa ma sleduje veľmi veľa párov očí, nie žeby mi to vadilo ale... nebolo to ani extra príjemné. To si tu človek nemôže ani len vypiť pár fliaš ryžového vína? Kso! Mávla som na barmana nech mi dá aj Saké, keď už mixovať - tak poriadne!

Sedel som v tmavej časti miestnosti. Len čo mi priniesli jedlo pustil som sa doňho ale pred samotným jedlom som si dal na ex pohár čistej vody. Doma chutí najlepšie. A až potom som sa pustil do jedla a občasného upíjania saké. Započul som niečo o nejakých veciach z amekagom a Reizou vyzeral akoby sa potreboval na dačo posilniť. Predsa len Štyri whisky sú štyri whisky. Ja som len z pousmiatím sledoval ako každý noha v Ame vydáva ten svoj klasický pohľad na cudzinku za Barom. Iba ja som ju sledoval normálnym pohľadom. Nikdy som sa ten pohľad ľudí z ame nenaučil. Nedôverčiví som bol to áno, ale mal som svoj pohľad. Neutrálni, svoj poker face! xD
Aj som premýšľal či neprehovorím nech sa všetci upokoja a dajú jej pokoj pretože žena vyzerala dosť nervózne. Nakoniec som teda dojedol, servítkou si utrel ústa a z povzdychom som vstal a povedal. Prestante tak zízať...alebo ak máte problém môžme ísť von a rád ho s vami vyriešim. povedal som to z vážnym pohľadom a hlasom po okolitých stoloch. Veď aj mňa by to sralo keby som si prišiel vypiť a ľudia na mňa zízali. Keby sa tak nebáli zízali by aj na mňa.
Nikto sa neozval a ľudia radšej poslúchli. Ja som sa iba spokojne naspäť posadil do sedadla a nalial si pohárik.

Dosť ma hnevali ich pohľady, ale čo sa dá robiť? Potom som ale počula zvýšený hlas a otočila som sa. Dvojfarebné zreničky, heh, veľmi málo ľudí má takéto oči.
Pousmiala som sa a do ticha som pošepkala ďakujem. Napila som sa potom priamo z fľaše saké a potriasla som hlavou. Vďaka Jashinovy za moju DNA, hodí sa. Vytiahla som notes a začala som si doň kresliť rastliny ktoré by v Amegakure mali rásť, respektíve, na tieto rastliny som sa chcela spýtať v nemocnici.
Zasa som chcela spraviť výmenný obchod, moje vedomosti za tie ich. Predsa-len, neučila som sa lekárstvo a medičstvo tri roky zbytočne.
Potom som sa znova pozrela na miesto kde sedel ten chlap a rukou som mu naznačila aby si prisadol, keď by teda chcel. Potrebovala som aspoň pár ďalších info, a možno keby som mu povedala kto som a čo tu chcem tak by ma aj zaviedol k rastlinkám!

Všimol som si gesto ženy ale hodnú chvíľu som naň vôbec nereagoval. Nakoniec som sa postavil vzal pohárik a do druhej ruky flašu a usadil sa vedľa nej. Zdravím... povedal dostatočne nahlas aby ho bolo počuť. Je mi jasné že nie ste odtiaľto...a nemusím ani vidieť vašu čelenku... povedal trošku nezdovrilo a kopol do seba pohárik.

Pokiaľ mi vaša prítomnosť zaistí aby sa na mňa nepozerali ako na kus dobytka ktorý môžu dobre predať tak mi je jedno ako sa ku mne budete správať. Povedala som mu. Moje meno je Mayu Inuzuka... Povedala som a kreslila som si ďalej, napila som sa z fľaše saké a kývla som na barmana - Whisky.
Položil predo mňa fľašu a pohárik. Dáte si? Spýtala som sa neznámeho dvoj-očka.

Ďakujem dám si...oni sú taký, aj u vás by namňa takto pozerali...alebo nie? pozrel som sa na ňu a prisunul k nej flašku saké že si tiež môže dať. Ja si nepotrebujem niečo dokazovať na cudzí účet...a ešte k tomu kunoichi... poznamenal a vypil pohárik saké aby mohol prejsť na ponúknutú whisky.

Nepozerali... respektíve, k nám veľa návštev nechodí... Povedala som zo smiechom a prehrábla som si vlasy. Saké som si vzala a zo slovami, takýto alkohol sa má piť len z fľaše, som sa poriadne napila.
Dokazovať si? Heh, v akom slova zmysle? Že zvládnete viac než ja? Heh... Uškrnula som sa na neznámeho a štrnkla som si s jeho fľašou saké a mojou fľašou saké, whisky mal pri sebe teraz on. Znova som sa napila. Tse, kto by si pomyslel že z úplne jednoduchej misie sa stane toto... oh, mimochodom... z kým že mám tú česť? Spýtala som sa pomaly.

Nie, dokazovať vám to že sem nepatríte... povedal pobavene. Nepochybujem o vašich schopnostiach z alkoholom a preto nebudem pokúšať šťastie alebo? dodal z úsmevom a nalial si whisky a vypil ju na ex. Volám sa Shi...teší ma podal jej ruku na potrasenie tak ako je zvykom.

Ruku som prijala a zasmiala som sa. Teší ma Shi, a šťastie... skúsiť môžete, ono sa neurazí... Blísklo sa mi v očiach keď som videla ako exol Whisky.
Pokiaľ sa mi ho podarí dostatočne opiť tak ma možno dostane do častí kde tieto rastlinky rastú!
No čo? Skúsite poraziť kunoichi alebo máte strach? Spýtala som sa a kusla som si do pery.

No viete...mohli by ste sa predtím než vás porazím predstaviť aj vy... pousmial sa a podvihol jedno obočie vyššie. Porazenie kunoichi nie je nič moc...ale keď chcete byť poradené prečo nie? dodal a kývol na časníka že nás bude asi zásobovať často...respektíve nech nám už chystá ďalšie kolo. Ale ako kunoichi prvá ste na rade... povedal keď pred nich postavil čašník akýsi mix alkoholu.

Pokiaľ by ste dával pozor tak by ste zistil že už som sa predstavila. Zasmiala som sa. Ale aj tak, som Mayu, Mayu Inuzuka. Napila som sa zo svojho saké a potom som sa zapozerala na ten mix chlastu pred nami. Porazená? Nikdy. Vyplazila som naňho jazyk a dala som ten mix na ex. Striaslo ma no predýchala som to, potom som pozrela na Shiho. Uškrnula som sa. Toto bude dlhá noc.

Tak to sa ospravedlňujem Mayu. povedal som a počkal ako to dopadne s tým pohárom. Vypila ho a prekvapivo rýchlo a bez zbytočných vecí okolo. Podvihol som jeden kútik, a urobil provokační výraz v tvári. Z kamenou tvárou a postojom som pohar naklonil a nepustil ho od mojich pier až dokým nebol prázdny.
Rukou som kývol k baru a povedal. Taak...teraz vyberáte vy... bolo jasné že mu to časom začína stúpať do hlavy. Predsa len. Jeho tmavá tvár sa trochu viac rozžiarila.

Už mi všetok ten alkohol začínal tak trošička útočiť na mozog, usmievala som sa až príliš veľmi. Nemala som piť to ryžové svinstvo.
Ospravedlnenie prímam, ale až keď vás uvidím úplne zdrveného porážkou... Zasmiala som sa a nahla som sa trošičku viac cez bar, nebrať na vedomie moje oblečenie a výraz barmana. A všetkých okolo.
Ovocný, korenený Harakiri by mal spraviť to čo chcem, dostať toho muža na kolená. Tse, ja mu dám, urážať kunoichi.
Poprosím, Harakiri... to najsilnejšie a najhovocnejšie čo máte. Usmiala som sa sladko na barmana, moja peňaženka bude dnes večer veľmi plakať. Vďaka Jashinovy za to málo čo si privyrobím v nemocnici. Naliala som do pohárika sebe a Shimu a pohárik som si vzala do rúk. A do dna. Harakiri som ale exnúť nemohla, preto som ho pila dostatočne pomaly aby mi veľmi nestúpol do hlavy. Kývla som na barmana aby mi k tomu prihodil tonik a dango.
Uškrnula som sa na Shiho. Pokiaľ toto dá len tak... tak som nahraná.

Harakiri som do seba hrkol. No olutoval som to ked som citil ako mi to stupa. Potom prisiel Reikin. Myslím že...myslím že, dneska tam by ste nemali ísť. To by asi nevyzeralo pekne nie? Toto bolo vcelku tuhé...musim povedať.. hovoril veselý ako slniečko na hnoji. Toto som podcenil... napadlo mi v hlave ale bolo trochu neskoro.

Usmiala som sa znova doširoka. Ah! Škoda Reikin-san! T-Tešilo ma! Zasmiala som sa a zamávala som mu. Potom som sa otočila na Shiho. Ale noták, snáď som vás nedala dole? Ja? Kunoichi? Smiala som sa.
Poďte mi aspoň ukázať ako sa dostanem k vášmu Kagemu, som medik, z jednou bolesťou hlavy si poradím... Usmiala som sa a zdvihla som sa. Prehodila som si cez seba oba plášte no ľutovala som to, boli premočené.
Aspoň sa so mnou dotackajte do kancelárie, pokiaľ tam neprídem tak si zbytočne narobím problémy... prosím, poďte so mnou... Shi-sama... Poprosila som ho ešte raz, fakt som nechcela problémy. Niečo sa deje a ja chcem vedieť čo.

Haii, neni problem...staci ked si tu zoberiete sichy plast. podal jej suchy plast. V Ame v kazdom pribitku mali vzdy suche plaste ktoe si ludia poziciavali. Potom vrhol na stol peniaze na zaplatenie. Jasne ze ste ma nedal, bed ja vediem vas a naviac sme nezkoncili.. chxtil ju za ruku a viedol kam bolo treba. Tak idemee ne?! smer A..ame..kageho pracovna dodal zo smiechom.

(presun )

Rozosmiala som sa. Veď prečo nie? Je len trochu... rozbitý, to je v pohode. Prehodila som cez seba už tretí plášť a nechala som sa chytiť za ruku.
Okay, pokiaľ mi toto nezaistí vyhazov z dediny, tak už nič. Smiala som sa. Ešte šťastie že moja trojka bola teraz niekde preč, Kuro by si o mne pomyslel zlé veci.

(Presun)