Kancelář Yukikage

Niako záhadne sa mi podarilo otočiť ruky, ktoré som mal v Seinom zovretí k sebe dlaňami a nenápadne som použil Nawanuke.
Len som sa ďalej smial. Vedel som, že ma z okna aj tak nevyhodí, ale istota je gulomet ako som si vždy hovorieval.
Mal som šťastie, že ma držala zrovna akoby som mal ruky zviazané. Len som sa zošuchol na zadok, ruky sa mi totiž záhadne uvoľnili z tých jej, no akosi ma nenapadlo dať nohy na zem.
Ups...
To bolo asi jediné čo sa zo mňa dostalo, keď som sa pokúsil postaviť a utiecť, to však už bol zrejme len pokus.

Aby toho nebolo málo posunul som si kreslo na koliečkach priamo pred toho chlapíka a po tom čo Seina "dohovorila" som sa postavil na kreslo, takže sme mali tváre zhruba v rovnakej úrovni a zase som sa začal šialene smiať ako pred chvíľou. Teraz to bolo, ale trošku, no mohlo to pôsobiť už naozaj psycho.
Aby toho nebolo málo asi po minúte smiania sa som proste zliezol na zem kreslo dal na pôvodné miesto a zase si doň sadol. Na sesternicine výpady už som bol zvyknutý. Robila to pravidelne a ja som sa jej vôbec nedivil.

Hai! Povedal som a objal Seinin klon tak láskyplne, že ju skutočnú to muselo pohnúť. Potom som sa rozbehol k mrazáku a vzal jej od tiaľ jednu čokoládovú zmzlinu, vzal som si z vešiaka svoju tenkú bundu a pomaly odcupkal von, popri čom som s úsmevom zamával Daichimu.
Vyšiel som z budovy lízajúc zmrzlinu, v tom chlade to mohlo vyzerať zvláštne, navyše teraz aj snežilo do čoho fúkal vietor. Ale čo mňa potom.
Naďalej pomalým tempom som kráčal domov.

(presun)

Sel jsem k budove s kancelari bylo treba odevzdat ten seznam. Tak jsem se nakonec vydal po schodech nahoru ale nehonil jsem se nejak pocital jsem ze tam bude hodne lidi. takze jsem se nejak nehonil. Nakonec jsem dorazil ke dverim a uvidel Shiro.
"Opet zzdravim dlouho jsme se nevideli ze. No nevim proc jsi tak rychle odesla ale mam takovy dojem ze jsi se chtela na neco zeptat nebo mi neco rict. Takze muzes pokud chces. Pokud to bude v mych silach tak ti pomohu ale zalezi na tobe." Rekl jsem a usmal se.

Sedl jsem si vedle Shiro. A to ze si nevzpomina jsem ji moc neveril ale tak , Jsem ji nemohl nutit.
"No mel jsem prinest seznam studentu z akademie kteri se budou zucasnit zkousek na Geniny. Proto jsem byl taky v akademii. A zdrejmne si asi vezmu nejakou dalsi praci pokud bude neco. A co ty?"
pote jsem vytahl sacek s nejakymy takovymy susenkami. No ne ze by to bylo buh vi co ale zkousel jsem pect.
"Vem si pokud mas chut." Rekl jsem Shiro a pak vytahl nejake fotky na nekterych jsem byl s rodici na nekterych s nejakou holkou. Fotky jsem prohlizel a Shiro je mohla videt. nejak jsem ty fotky prohlizel vzdy kdy jsem mohl. Byly na nich lide na kterych mi v zivote nejvice zalezelo. A uprime jsem cekal ze se Shiro zepta na osuby na tech fotkach a ja byl pripraven ji odpovedet. Ja se netajil tim ze jsem cestoval nebo ze nejsem z vesnice.

Nez jsem cokoliv rekl nebo udelal uz byla v kanclu. "Ach jo ty deti." Rekl jsem jen tak do vetru a dal cekal co se bude dit. Jo jasne.Fotky jsem schoval a stejne i tak susenky jednu jsem porad prezvykoval nebyla tak strasna jak jsem predpokladal achutnaly celkem slusne i vzhledem k tomu ze vypadaly otresne. Nakionec jsem posedaval a cekal az se to vyprazdni.

Vedel som, že Seina je pri najmenšom brutálne nas*aná, takže bol aj trochu risk vojsť do kancelárie len tak, ale snáď nebudem čakať. Navyše bol tam len klon.
Višiel som pomaly po schodoch, kde som sa minul s Daichim ťahajúcim Shakyho, ktorý bol stále ako kocka ľadu, práve keď Shiro vchádzala dnu. Dvere, ktoré chcela zabuchnúť som v poslednej chvíli zastavil a potichu vošiel. Ako inak dvere som za sebou zatvoril. Bolo tam jaksi veľa ľudí, takže som len potichu precupkal do ľava, do rohu kancelárie a sadol si tam na zem.
Keď sa Katsuro tak drzo spýtal čo chce, postavil som sa pred neho a povedal: Dones jej Barbeque a niake dango, najlepšie v príchutiach malina, jahoda a čokoláda, vidieť, že starý Kage si nevedel vychovať ANBU! Nebol som si síce istý, či to má všetko Seina rada, ale neváhal by som jej s tým pomôcť a hlavne som bol zvedavý na reakciu toho týpka. Čo sa starého Kage týkalo, možno som to trochu prehnal, ale čo mňa po ňom, vlastne som ho nikdy nepoznal. Pôvodne som si chcel ísť pre ďalšiu zmrzlinu a oznámiť Seine, že už som si tú izbu poriešil, ale nechcel som aby každý vedel, že ju má v mrazáku. Ešte by ju ponúkla niekomu ďalšiemu.