Konečne som sa po dlhej ceste objavila pri nemocnici. No ma išiel šľak trafiť...Musela som zbehnúť tých, možno tisíc schodov, a ešte prebehnúť polovicu dediny. Dalo mi to riadne zabrať.
Vošla som dnu, do nemocnice, kde ku mne pribehla medička, ktorá mi liečila rany i minule. Liečiť tak hlboké rany si vyžaduje sústredenie a veľa chakry. Ide to totiž nehorázne pomaly. Ani som jej nemusela hovoriť, že som sa prišla doliečiť, zaviedla ma do jednej prázdnej izby, kde som sa posadila na lôžko a vyzliekla si tričko.
Medička pri pohľade na tú hnusnú hlbokú ranu sykla. Nevyzerá to dobre...Ale myslím, že to zvládnem. Pousmiala sa na mňa veselo, ruky jej obalila zelenkastá chakra a priložila mi ich na chrbát. Trvalo to dlho. Celý čas som čumela do stropu a myslela na Naa, ako inak. Dúfala som, že sa mu podarí zabrániť vojne.
Po nejakej tej chvíli vyčerpaná medička ma prestala liečiť a nadšene vyhlásila, že by to malo byť už v poriadku. Ďakujem. Mierne som sa uklonila, aby som jej dala najavo, ako si to vážim a rýchlym krokom zamierila na cvičisko. Dúfala som, že tam ten Ken bude. Nemienila som totiž kvôli nemu prehľadať celú dedinu. (presun)