Nemocnica v Amegakure

Fajčí, prekvapivé. Pozrela som sa naňho a sledovala som obláčik dymu ktorý vyfúkol. Ehm, no... potrebovala by som nejakú voľnú izbu pre sestry ktorú budem obývať, nemyslíte? A potom by sme sa mohli ísť pozrieť do vášho skladu na lieky, Ame má príliš vlhké podnebie a je možné že nato niektoré lieky nereagujú dobre, rovnako ako rastliny. Povedala som potom. Popravde, chcela som si pozrieť ich vybavenie. V prípade, Jashin zabráň tomu, nejakých vojen v ich okolí môžem požiadať Uzukageho aby sme im posielali lieky a naopak.
Dala som si dolu kapucňu a sledovala som okolie, bolo tu nespočet ninjov a strážili to tu. Toto bude ešte ťažké prekonať.

Izba... hlavnej sestry... je toto nebo? V duchu som sa veľmi tešila. A môžem tu teda tých pár dní pracovať? Prosím, sľubujem že budem odvádzať dobrú prácu! Otočila som sa na Kageho a prosebne som sa mu zadívala do očí.
No teraz by sme mohli ísť do toho skladu, pokiaľ v-... ti to nevadí. A potom... no neviem... záleží na tebe. Usmiala som sa.

Preglgla som, znova ma opantal pocit strachu. Jashin... je tu toho toľko, až sa mi motá hlava. Bolo tu snáď všetko od liečiv po jedy, až po samotné bylinky. Prebehla som k jednému regálu. Pre Jashina... veľmi dobre zachované Čierne bozky, Durman... dokonca aj medovka... Preglgla som. Pokiaľ tu majú aj dobrých medikov a nastala by vojna... je možné žeby sa nám aj vyrovnali.
Na rukách som mala rukavice takže mi nerobilo problém vziať si do rúk nejaké bylinky. Nevezmem si ich veľa, vlastne, chcem si ich hlavne zapamätať aby som si ich potom mohla prekresliť a ukázať ich Kagemu. To že som bola z tohto miesta nervózna bolo na mne pomaličky aj vidieť.
Bála som sa čo všetko môj nos zacíti. Pre Inuzuku bolo ťažké byť medikom a zároveň to bola aj výhoda, mala som totiž nos na rozoznávanie dobrých či zlých bylín. Ale bola som úplne na nervy, a to myslím úplne. Je to tu ako... akoby ste sa pripravovali na nejaké veľmi veľké nebezpečenstvo... Povedala som trošičku zasneným hlasom, nebolo časté aby som takto znela. Bingo Mayu, bingo.
Nepotrebovala som vlastne nič, len pohľad mi stačil aby mi prešiel po chrbte mráz. Ame bola vždy nebezpečná... ale toto... aj pokiaľ by ich celá dedina dostala epidémiu čierneho kašla, sú schopný vyliečiť ho do pár mesiacov. Možno týždňou. Tak veľké zásoby antibiotík. Jashin...
V tom som zhora počula náraz a tak som pomaly vyšla nahor, neviem či by som zvládla byť v tmavom priestore... z Amekagem... a z mojim strachom, ešte dlho.
Povšimla som si Jounina ako sa ospravedlňuje sestričke, pritom sám vyzeral nejako bledý. Ale možno sa mi to len zdalo. Ste v poriadku? Spýtala som sa smerom k tomu neznámemu a pousmiala som sa. Srdce mi ale stále zvieral strach.

E..eh? N-nie to je v poriadku... len nie som zvyknutá na toľko dažďa a tak som trošičku ochorela, ale je to inak v poriadku... Povedala som potom a prehrábla som si vlasy. Kage môže prejsť po schodoch každú chvíľku. Neviem prečo ale dostávala som strach z celej tejto dediny. Jama levová, jama levová Mayu. Usmial sa, nesmiem vyzerať nedôverčivo. Pousmiala som sa a obzrela som sa za seba.
Zvládnem tu byť tri dni? Stojí mi zato to jutsu?
Preglgla som. Mám strach, Jashin... tie bylinky. Spomínala som na ten deň kedy som prišla o svojho prvého psa... kvôli nukeninovi z Ame. Kusla som si do pery. Oh nepredstavila som sa, moje meno je Mayu... Mayu Inuzuka... a vy ste? Spýtala som sa z úsmevom.

Znova som si prehrábla vlasy. Prepáčte, ehm, asi to bolo príliš veľa na môj nos... Povedala som potom. To že som sa triasla, Jashin, ako to mohol vidieť! Veď som sa netriasla až tak veľmi! Alebo... áno?
Usmiala som sa ale. Kam ideme teraz, Kage-sama? Spýtala som sa. Potrebovala som asi... preč, niekam vonku. Vyvetrať sa. Alebo neviem. Stúpa mi do hlavy alkohol? Strach? Oboje? Snažila som sa nepôsobiť nervózne ale čo zmôže 19 ročný jounin ako ja? Kso, Jashin...

Máte tu niekde nejaké odľahlé časti? Chcela by som vidieť aj okolie dediny... Usmiala som sa jemne a upravila som si plášte a meč.
Potrebujem sa prevetrať. Ale už je neskoro... kso... ale bude musieť ísť so mnou. Pomyslela som si no nevadilo mi to, pokiaľ mu nesčervená oko.

Čakala som čo povie Kage, bola som nesvoja. Podľa toho čo som o ňom počula ma mal už nejak spacifikovať! Myslela som Kageho, počula som že keď sa v jeho blízkosti človek bojí tak že ho vždy nejako, ehm, ako som povedala... spacifikuje. Alebo rovno zabije.
Ten Ryo bol zaujímavý človek. Taký pokojný aj keď sa mi zdalo že sa mu nepáčilo keď ho oslovil priezviskom. Zaujímavé.
Ale ani Kage nevyzeral veľmi nadšene, asi kvôli tomu čo sa stalo na tej misii. Nejaká chyba, chýbal im člen. Som zvedavá ako to všetko dopadne. Chcem tu mať svoje psi.

Zrazu ma oslovil Ryo a stihol to ešte v pravý čas tak som sa naň otočil. Prepáč Ryo ale teraz misie niesu pokiaľ sa nevyrieši stávajúci problém takže máš zatiaľ voľno takže Mayu pod zamnou. Ako som dohovoril tak som pomaly krok po kroku mieril von z nemocnici a rozmýšľal kde ju zoberiem. (Presun)

Usmiala som sa na Ryoa a upravila som si plášť a stiahla som si gumičku vo vlasoch. Kto vie kam pôjdeme. Nech tam nie je tma... na vlhko si už začínam zvykať. Tešilo ma, Ryo-san. Povedala som ešte a jemne som sa poklonila.
Pomaličky som kráčala za Kagem ale v hlave som si stále prerátavala koľko vecí majú v skladoch, bude sa mi to hodiť v správe ktorú potom poviem Kagemu.

(Presun)