Ulice Amegakure

Vypočul som si ho a namieril som si to priamo po hlavnej ulici až k námestiu no riadil som sa tým čo povedal a tak som zabočil doprava a videl som už pred sebou pekný hotel...Vstúpil som dnu a zaplatil som si za izbu v nej som si ľahol do posletel po dlhej ceste som zaspal skoro ihned...Ráno som sa zobudil a nasmeroval som si to preč z dediny ( Presun ).

Keďže som šiel vlastným smerom, nekukal som už po ľuďoch, nikoho som ani nehľadal, tak som mohol znova ísť tempom, ktorým som sem tam do niekoho aj sotil. Až som sa nakoniec dostal tam, kde som chcel. Prázdne časti ulíc. Vyskočil som na stenu jednej budovy a skočil som až na jeden vyvýšeninu na stene. Tuná som sa posadil a zadíval na časť Ame, na ktorú som mal odtiaľto výhľad. Našťastie bol nado mnou ďalší kus steny, takže na mňa nepršalo či nesnežilo. Mohol som teda iba tak pozorovať dedinu. Sem tam sa smiať na nejakom ožranovi, čo sa motal z baru či naopak do baru, a tak ďalej. No, ďalej ako ďalej, moc sa tam toho dole nedialo. Hmmh, cena bozku - nuda. To som sa mohol aj krotiť.. ale.. kto by sa bol krotil v takej šanci? Napokon som iba pokrčil ramenami, nechal som to tak a znova som sa začal pohrávať so špáradlom. Očami som zatiaľ blúdil po ľuďoch dole. Len som z časti vyhľadával niekoho, kto by mi mohol zas oživiť večer. Ešte som si vlastne mohol dať cigaretu... ale... to by nič neriešilo, navyše to malo ešte čas...

A čas pomaly plynul. Strávil som tu už nejakú dlhšiu chvíľu, nič sa veľmi nemenilo, akurát som tak krabičku cigariet zbavil o dve či tri členky. Ale inak som vlastne nespravil nič iné. Akoby som nemal na nič chuť. Mohlo to byť fakt tou Yuri? Ne, neprípustné. Varoval som ju, že neručím za následky, a i tak šla. Sám seba som presviedčal o tom, že som jej neublížil. Teda, už si kvôli mne zranila ruku a takmer rozbila hlavu, ale... mal som to teraz len tak nechať? Určite sa urazila, alebo len nemala chuť byť pri niekom, kto by sa k nej tak choval. Géz, chvíľu som cítil, že mám fakt svedomie! Prepáč.. pf, prepáč.. to mi ani nesedí do úst! Prižmúril som oči a stále som nad tým rozmýšľal. Nuž čo, sviniar sa raz donúti k niečomu nesvinskému! V tom mi niečo napadlo. Pousmial som sa, teraz takým podlým spôsobom. Šlo to aj skratkou, inou cestou, než priamym ospravedlnením. Svet sa snáď nezrúti, keď ju nájdem a napravím, čo som pos*al. Spokojne s tým, že som prišiel možno na spôsob, ako sa k nej ozvať, som sa postavil a spustil z tej budovy až do ulice. Hodil som na hlavu kapucňu, špáradlo som zas nahradil ďalšou cigaretou a vykročil som ulicou preč. Už som ju chcel nájsť, skúsiť niečo nové, raz a naposledy a možno s dobrým výsledkom sa vrátiť. Síce som to robil aj trochu zo sebeckého pohľadu, nechcel som sa totiž aspoň nudiť, no to som ale zmeniť už nemohol. V každom prípade som chcel zmeniť postoj k nej iba z tej skazenej stránky, provokácie som si hodlal ponechať, bez toho by to nešlo. Oh a pohľady, ani tie mi nemohol nik vyčítať. Chlap ostane vždy chlapom, žena bude mať vždy telo, na ktoré chlap občas musí pozrieť xD, tak to jednoducho bolo!