Ulice Amegakure

Ocitol som sa znovu v uliciach, teraz už dupľom bez nejakého cieľa či presného smeru. V podstate som bol vonku len preto, že ma už nebavilo viac trčať doma. Tam som prespal i tak väčšinu dňa, takže to ani nebolo ešte viac potrebné. Ulice boli aktuálne prázdne, s výnimkou nejakých menších stánkov. Dôvod? Každý bol predsa doma s rodinou, každý oslavoval, či už naopak práve s oslavami končil. Len som nad tým občas prekrútil očami, keď sa aj z nejakého domu ozýval smiech či hocičo iné. Zastavil som sa až pri lavičke, ktorá tu po ceste bola. Mokrá, zasnežená, ale to ma netrápilo. Rukou som sneh zhrnul z lavičky dole a sadol som si na i tak mokré miesto. Ruky som schoval do vreciek a ústa som si skryl za šatku, trčala mi teda vonku len tvár od nosu až po čelo. Vydychoval som paru a to bola vlastne moja aktuálna zábava na celý zvyšok večera, ak sa mi teda akosi nepošťastí a niekoho si nevšimnem, že by sa tu poflakoval tak ako ja. Aj keď som pochyboval, že by sa teraz niekto túlal po vonku, ale hold počkať som si mohol, veď som i tak nemal čo iné na robote...

Prechádzal som sa uličkami a pozeral som čo je ešte otvoreného rýchlo som dobehol k jednému stánku no ten týpek už išiel zatvárať to som mu nemohol dovoliť rýchlo som si kúpil cigarety a šiel som preč no ako náhle som zistil že nemám oheň otočil som sa ku stánku no ten už bol zatvorený. Moja nová úloha bola získať oheň no moc ľudí nebolo na uliciach no nezdával som to až kým som nezazrel sedieť muža na lavičke podľa všetkého vyzeral ako ninja pristúpil som k nemu takým prosebným pohľadom...Nemáš oheň ?Spýtal som sa ho a čakal som na jeho reakciu predsa prinajhoršom ma pošle kade ľahšie čo už...

Bez pohybu som sa pozrel na nejakého chalana, čo ku mne pristúpil a mlčky som na neho začal upierať pohľad tmavých očí. Napokon som prižmúril oči a uvažoval som, či za oheň pýtať alebo nepýtať poplatok. Nakoniec som vytiahol jednu ruku z vrecka a hodil som mu škatuľku zápaliek, bez slova. Zapaľovač som nepožičiaval, aj keď šlo len o takú blbosť, no ten mi už bol "posvätný". Mal som ho hold už dlho, do cudzích rúk nepatril. Teraz som zas odvrátil pohľad nepriamo pred seba a toho chalana som si nejako prestal všímať. Zápalky si mohol aj nechať, nepotreboval som ich. To mu mohlo dôjsť už len z môjho nezáujmu, ktorý sa nezameriaval iba na tie zápalky. Čo sa týkalo spoločnosti, bol som proste dosť vyberavý.

Zapálil som si jednu cigaretu a balíček som si schoval do vrecka pomalým krokom som začal odchádzať no ešte predtým som mu hodil tie zápalky mne už boli aj tak na nič...Z vrecka som si vybral môj bublifuk a ako som si potiahol z cigarety dym som uväznil v bubline...V momente bola ulička po ktorej som šiel plná bublín...

Prebehol som pohľadom k zápalkám, ktoré len zo mňa padli na zem do snehu, keďže som sa ani len nepokúšal ich chytiť. Následne som na neho zazrel ako kráča ďalej.
"Hmpf, nemáš začo." Zašomral som si s pohŕdavým výrazom. Niežeby som si potrpel na takom správaní, ale z princípu som už takto zareagoval. Pravda, to nemohol ani začuť, len som si to tak zašomral. Následne som sa oprel, nohy vystrel pred seba a začal som zas sledovať slepý bod pred sebou, niekde v snehu popri ceste. Tak kto bude druhá možnosť? Trochu zvedavo som prehodil pohľad k strane, odkiaľ sa ťahala jedna strana ulice a vyčkával som jak keby na svoju obeť. No možno ani nie jak keby, to záležalo od toho, kto bude ako druhý prechádzať okolo mňa.
Prešlo... koľko mohlo prejsť hodín? Sedel som tu proste dosť dlho napriek počasiu, času, viditeľnosti, zaľudnenia, hocičoho. Dokonca som v tej zime začal aj trochu primŕzať, to už ale nasvedčovalo, že je čas vyraziť domov. Prudko som vstal z lavičky a otočil som sa do smeru ulice, ktorým som sa sem dostal. Vykročil som ulicou teda zas späť, domov. Opäť som nejako nedával pozor na okoloidúcich, čiže som asi zas aj niekoho drgol či so šťastím zhodil, čo som ale iba ohodnotil úškrnom a pokračoval som ďalej. Bola síce škoda, že som nemal so sebou peniaze, možno by som si aj niečo ešte kúpil pod zub, no doma ma čakalo niečo lepšie. Pečeň sa síce možno nepoteší, ale ta ma nikdy predsa netrápila, ak šlo o chlast! Taká príjemná vec ma dokonca ešte aj prinútila zrýchliť krok...

Nasledoval som ho do malého podniku kde som si objednal čaj predsa v takomto počasí je lepšie si dať niečo teplé...Prisadol som si k stolu a po chvíľke som mal na stole už svoj čaj z ktoré som okamžite začal pomaly piť.Bolo mi nariadené aby sa prebrali isté informácie o vašom území...Povedal som a odpil som si z čaju.Tak isto tu mám informácie aj o Uzushiogakure no sato...Dodal som a čakal som na jeho reakciu...

Vytiahol som zvitok a podal som mu ho.Mali by tam byť aj informácie o nepriateľoch na našom území ich taktiky a podobne...Povedal som a prezrel som si na rýchlo zvitky ktoré boli na stole následne som ich schoval.Určite sa vám budú tieto infromácie hodiť ak príde na nepokoje na našom alebo vašom území...Dodal som a odpil som si z čaju...

Zvitky sú umňa v bezpečí...Povedal som z úsemevom na perách a odpil som si z čaju.Máte tu dobrú whisky?Spýtal som sa ho ako náhle som spozoroval že ju pije predsa Uzukage povedal že sa môžem chvíľku zdržať...

Uzukage  povedal že to môžem brať ako výlet...Povedal som z úsmevom a dopil som svoj čaj.A na výletok sa väčšinou minie všetko...Dodal som z úškrnom a prezrel som si čo tu ešte ponúkajú.To zatiaľ netuším ale budem potrebovať hotel alebo niečo podobné...

Vedel som že táto dedina má takéto počasie ale aby pršalo skoro furt to som ešte nezažil...Už začínam chápať stavby vaších budov...Povedal som z úsmevom a objdnal som si to isté čo mal aj on.Niečo sa už nájde...Dodal som k jeho poznámke o hoteloch a popíjal som z pohára kde už bola whisky.Počul som už veľa o sile a hlavne kekkei genkai tunajších klanov...Poznamenal som a čakal som na jeho reakciu...

Whiskey bola naozaj dobrá a tak som si odpil znova a počúval ho.Legendy...Povedal som potichšie a zamyslel som sa nad tým.Tých skutočných je oveľa viacej ako by ste čakali...Dodal som z úsmevom na perách...Ak sa môžem spýtať váš klan v čom vyniká?Spýtal som sa ho a čakal som či prezradí niečo viacej...

Chápem to každý klan si chce uchovať svoje tajomstvá...Len ak sa stale klan legendou všetko to tajomstvo sa vytratí...Povedal som a odpil som si z pohára a položil som ho na stôl.Chránte si tajomstvá inak sa to stanú iba všedné veci...Dodal som a z jedným okom som na neho žmurkol...

Celí klan je moja rodina...Povedal som z úsmevom a dopil som whiskey.A kvôli schopnostiam ktoré som zdedil od predkov budem musieť tento klan jedného dňa viesť...Dodal som a zamyslel som sa nad jeho druhou otázkou.Myslým že vaša dedina je prvá z ktorou máme spojenectvo o iných dedinách nemám tušenie...

Tak to musíte na seba a sestru dávať pozor...Povedal som z úsmevom a vyložil som peniaze za drink na stôl.Mal by som ísť nájsť ten hotel..Dodal som a postavil som sa zo stoličky a čakal som na jeho reakciu predsa pozná to tu lepšie ako ja...