Ulice Amegakure

Veľmi som zas nevymýšľal, kam ísť. Len som ostal kráčať ulicami aj s tým, že som narážal do hocikoho, kto šiel oproti mne alebo predo mnou. Hádam sa nebudem uhýnať ja, keď môžu oni, nie? Takže som aj niekoho zrejme zhodil do snehu s nákupom či nápojom v ruke, ale to ma tak zaujímalo. Nakoniec som prešiel k jednému stánku. Nie kvôli tomu, že by som si chcel niečo kúpiť, ale šlo z neho teplo, keďže sa tam predávali nejaké čaje a neviem aké ešte teplé nápoje, a tiež mal prístrešok, takže na mňa aspoň nesnežilo. Ts.. prekazila mi všetky plány. Zamračene som sledoval ľudí, čo okolo šli a niektorých to aj odradilo od kupovania niečoho zo stánku. Musel som niečo vymyslieť, čo robiť alebo kam ísť. Ale nič sa mi nechcelo, no, to bolo prekvapenie teda...

V tričku jsem se prohnala kolem stánků a periferně zahlédla toho kluka.
Kso..
Rychle jsem pokračovala dál, jenže si mě očividně díky bohu nevšiml, cestou jsem ho sjela pohledem a usoudila, že mu je zima.
No tak když měl mokrý tričko jak by taky ne.
Moje chyba?
Zastavila jsem se a povzdechla si. Mě taky byla kosa, takže jsem si dokázala představit jak je jemu.
Ježiši! Vánoce mi lezou na mozek.
Kousek ode mě byl další stánek se svařákem, koupila jsem jeden protože v druhé ruce jsem měla tu pitomou větev a z boku k němu opatrně přišla.
"Na.."
Natáhla jsem k němu ruku se svařákem a sledovala ho. Pochybovala jsem, že on by něco zdarma odmítl.

Po chvíli státia som si ruky aj strčil do vreciek, zároveň čo som uvažoval o tom, ako sa cez tú kosu dostanem niekde inde do tepla, než keby som mal stáť tu po celý čas, kým by som tu aj nezamrzol. Mohol som teda lepšie vykročiť do tej zimy, aj keď v prípade, že som mal veci mokré mi to mohlo byť celkom jedno. Yuri sa medzitým, čo som len stál a neprítomne čumel do davov, aj stihla prehnať okolo a ešte sa aj vrátiť, ba dokonca ku mne! Akonáhle som si ju všimol, prižmúril som oči a s výrazom, ktorým som doteraz aj nejakých ľudí odrádzal od príchodu k tomuto stánku, som teraz sledoval aj ju.
"Vyzeráš, že by si to sama potrebovala." Krátko som zhodnotil, keď som sa pozrel na jej natiahnutú ruku a zas späť na ňu. Ale asi to bol dôvod, prečo som si to od nej aj vzal. Keby bola nejako lepšie naobliekaná, asi by som o to nejavil ani záujem, tak ako vždy pri cudzej pomoci. Ale tak, keď zadarmo... iba som si odpil, no niežeby to spravilo zázrak, i tak som čumel na ľudí rovnako, snáď len na ňu už aspoň nie tak ako doteraz. Ušetrila mi čas, nemusel som uvažovať o tom, ako jej to vrátiť, a že by to bolo určite zákernejšie!

"Nestarej se."
Odsekla jsem a když si to vzal strčila jsem ruku do kapsy.
Chvíli jsem tam postávala a vlastně proč?
Zatřásla jsem hlavou a koukla se na něj.
"Tak zase čau.."
Zamumlala jsem a popošla ke stánku s Dangem.
Brácha si dá..
Usoudila jsem a vyštrachala v kapse posledních pár drobáků.
"Dvě porce."
Pustila jsem mu drobné do ruky a přešlapávala sem a tam abych se zahřála.

Nijak som nereagoval, vlastne ani neodzdravil, len som na nej zas ostal pohľadom, pričom som popíjal a celkom to už po viacerých dúškoch pomohlo. Niečo mi v tom napadlo, vlastne napadlo mi od toho viac vecí, ale ani jedna sa ku mne nehodila, takže som uvažoval, čo vlastne spraviť. Napokon som sa ale slabšie uškrnul a vytiahol som voľnú ruku z rukáva svojej tenkej mikiny, ktorú som na sebe mal aj tak už k ničomu, keď som mal mokré tričko. Vyhrnul som si z rukáva aj druhú ruku, načo som mikinu chytil za golier. Prešiel som pomaly za Yuri a tú mikinu som jej prehodil zozadu cez plecia, keďže i tak bude mať zrejme plné ruky, tak nech ju to aspoň takto hreje. A hriať to bude, aspoň teda od mojej telesnej teploty, tak jej to snáď postačí.
"Ber to ako dôvod, prečo sa stretneme inokedy." Poznamenal som s ľahším úškrnom, bude mi predsa musieť niekedy mikinu vrátiť, takže si nájde cestu ku mne. Jednoduché upokojenie svojho ega, prečo som sa donútil k dobrému skutku. V podstate som jej ani nedal šancu ešte nejako namietať a reagovať, pretože som jej hneď hlavou kývol a vyrazil som rovno ulicou preč. Odhodlal som sa k jednej návšteve, predsa len, očakával som na tom mieste naisto spoločnosť i pohostinnosť. Samozrejme! Bola to budova Amekageho! A chcel som tam byť čo najskôr, kým zo mňa nevyprší to teplo. Predsa len, behať v mokrom tričku v zime bolo dosť riskantné pre zdravie.

"Ne! Vrať se!"
Křikla jsem ale nemohla jsem za ním protože mi akorát pán podával objednávku.
Když jsem jí měla v ruce otočila jsme se směrem kudy šel ale už tam nebyl.
Skvělý..
Chvíli jsem tam postávala a pak si povzdechla, otočila jsem se na patě a s plnýma rukama se vydala domů.