Tréningové priestory

Poèet pøíspìvkù : 52 Join date : 01. 05. 13

Nádherná a úchvatné cvičisko ako samotný Káge dediny, sa nachádza na počudovanie v dedine. Je veľké, náherné, úžasné, plné vecí a budov, a stromčekov a králikov, a ľudí, vežičiek, Shinobi, mrkvičiek, trávičky...

Poèet pøíspìvkù : 16 Join date : 07. 05. 13

Došiel som na cvičisko. Nevedel som, ako budem trénovať a čo budem trénovať. Rozhodol som sa, že si riadne zabehám. Bol tu teda priateľský terén pre beh na diaľku.
Najprv som sa trocha rozcvičil a ponaťahoval sa. Dal som sa do dlhšieho behu.
Nebol som s kondičkou na tom zrovna najlepšie, ale nebolo to ani zas tak zlé.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 58 Join date : 03. 05. 13

Nechcelo sa mi síce cez polovicu dediny behať až sem, no ale tak musela som. Nie že by som bola lenivá, to nie, len som už toho mala dosť.
Bola som rada, že tu vidím Kena, nemusela som aspoň prehľadávať celú dedinu. Vyšla som spomedzi stromov a postavila sa mu priamo do cesty, aby behať prestal. Takže...Mali by sme začať s tréningom čo? Zoznamovanie netreba, stačí že vieš moje meno. Uškrnula som sa. Bola by som však rada, keby si mi povedal, či máš nejaké Kekkei Genkai alebo Hijutsu, prípadne aké máš elementárne podstaty. Ruky som si založila na hrudi a sadla si do trávy. Potrebovala som sa poriadne vydýchať.

Poèet pøíspìvkù : 16 Join date : 07. 05. 13

Bežal som si a zrazu predo mňa sa postavila Konan, mierne som sa zľakol a odskočil.
Potom som sa jej pozrel do tváre a zistil som, že to bola senseika, tak som sa nemal čoho báť.
"Konan-sensei, ste ma prekvapili. Kekkei Genkai mám Ranton, ale neprebudil som ho. Že vraj sa vyvoláva v nejakých situáciách alebo len tvrdým tréningom. Ja som sa ,bohužiaľ, k tomu nedostal."
Povedal som trochu pochmúrne, lebo každý sa z klanu ten ranton v mojom veku ovládal, len ja nie. Aspoň tak to bolo podľa záznamov.
Podstata je raiton a suiton, ale suiton neviem ovládať. Raiton za to mi ide veľmi dobre, celkovu chakru neviem tak precízne ovládať, ešte som sa nenaučil stáť na vode a stromoch. Niečo ukážem.
Povedal som a vytiahol som katanu. Chvíľku som sa sústredil a zrazu bola naplnená raitonom. Katana sa stala silnejšou, ale po chvíľke som to zrušil a zasunul som ju. Následne som sa na Konan usmial.
Konan- sensei? Prečo sa nezoznamujeme? Predsa budeme spolu dosť dlho či nie?
Opýtal som sa nechápavo, niekedy mi to nešrotilo, tak ako by malo.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 58 Join date : 03. 05. 13

Heh, ja Naa ozaj zabijem. Mojim študentom sa stal genin, ktorého Kekkei Genkai i elementárna podstata je slabinou Dotonu. Fakt super. Skonštatovala som ironockým tónom, on mi to fakt urobil schválne. Čo som mu, sakra, urobila? Že by sa dozvedel o mojom malom tajomstve? Nie, nie, to nie je možné, okrem mojej rodiny o tom neviem absolútne nikto. Dúfam.
Takže, mojou úlohou bude pomôcť ti to tvoje Kekkei Genkai vyvolať. Neviem, ako na to, pretože o ňom viem asi toľko ako o životopise Ezopa, ale dobre. Povzdychla som si, toto nedopadne dobre. Ale si aspoň bude môcť trénovať techniky na mojom Dotone. Uvidíme, či jeho raiton je dosť silný, aby môj Doton prerazil. Zatiaľ.
No...Po prvé, súri nás čas, po druhé, nerada odhaľujem ostatným veci o sebe. Stači ti len vedieť, že mám tri podstaty - Doton, Fuuton, Katon a ovládam Jinton. Milo som sa pousmiala a dívala sa na to, ako naplnil katanu raitonom. Veľmi dobre, chlapče. Ide ti to. Značí to o tom, že vieš dobre ovládať chakru, takže po stromoch a po vode sa naučíš chodiť raz dva. Rukou som si prehrabla modré vlasy. Takže, začneme chodením po stromoch, je to základ shinobiho. Podstata je vlastne v tom, že nahrnieš chakru do nôh. Ak jej nahrnieš príliš veľa, strom prelomíš, ak nahrnieš málo, spadneš ako vrece zemiakov. Musíš to tak pekne vyvážiť. Uškrnula som sa naňho a ukázala na najbližší strom. Skús to. Sama som sa postavila vedľa stromu, keby náhodou, že ho predsa len prelomí...Aby ho proste nezapučil.

Poèet pøíspìvkù : 16 Join date : 07. 05. 13

Na to, ako povedala, že nechce nič o sebe prezradzovať som len povedal dosť smutno.
"Aha"
Nemal som tu nikoho a Konan-sensei mohla byť aspoň niekto, kto ma podporí. No teraz priśiel tréning.
Pozorne som si ju vypočul a potom som povedal už celkom veselo.
"Hai! Ja to zvládnem."
Sústredil som sa chvíľku. Potom som sa rozbehol oproti stromu a keď som naň stúpil, tak sa prelomil. Sústredil som príliš veľa chakry. S katanou to bolo, že si tam tu chakru mohol dať a v dosť veľkom množstve, aby to bolo silné, ale zas nie aby sa to prepálilo.
Odskočil som od toho stromu a len som sa nahlas nadýchol.
Potom som si vybral druhý strom. Zas som sa riadne sústredil a rozbehol som sa proti nemu. Vyskočil som naň a chvíľku bežal po kmeni, až pokiaľ sa mi nešmyklo. V poslednej chvíli pred dopadom som sa odrazil od kmeňa a dopadol na nohy.
Začal som to skúšať stále a stále viac. Nakoniec som už stál na strome a na tvári som mal široký úsmev.
Tak to už je všetko?
Opýtal som sa radostne.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 58 Join date : 03. 05. 13

Keď sa to Kenovi na prvý raz nepodarilo a podarilo sa mu strom prelomiť na poly, poskladala som pár pečatí a zo zeme vyrástol kameň, ktorý zabránil, aby Kena ten strom pripučil. Myslela som si, že sa to stane. Kto kedy videl človeka, ktorému by sa niečo také podarilo hneď na prvý raz, že?
Ken však neprestával, a skúšal to neustále dookola, čo sa mu i podarilo, pretože nakoniec stál na strome. Výborne, tak to by sme mali. Keď chceš, môžeš vyskúšať to isté na vode. Upozorňujem však, že to je úplne iná káva a je ťažšie sa udržať. Dúfam, že plávať vieš, do tej studenej vody sa mi skákať nechce. Uškrnula som sa a oprela sa chrbtom o strom.

Poèet pøíspìvkù : 16 Join date : 07. 05. 13

"Hai!"
Odpovedal som a pristúpil som k menšiemu jazierku. Nechcel som sa zamočiť, tak som si dal dole boty a ponožky. Nohavice som si vyhrnul aspoň po kolená a skúšal som to na plytčina. Šlo to naozaj ťažšie. Prvýkrát to vypadalo asi tak, že som sa sústredil a nakoniec som normálne stupil do vody.
"Sakra, to nejde!"
Zafrflal som a potom som to skúšal ďalej. Ja som sa nikdy nevzdával.
Zasa som sa sústredil nadvihol som nohu a priložil k hladine. Snažil som sa na ňu postaviť. Podarilo sa mi to, ale len na zlomok sekundy. Neustále sústreďovanie a snaženie sa chodiť po vode bolo zbytočné.
Stále som sa udržal na vode len na zlomok sekundy. Skúšal som to už asi polhodinku.
Nakoniec sa mi podarilo sa na hladine vydržať asi 2 sekundy.
Pomaly sa to predlžovalo ale stále som sa neudržal dosť dlho. Pohyboval som sa neustále len v plytčine.
Po dlhom trénovaní som sa vydal na hlbšiu vodu, tam mi to šlo, síce dosť pomaly som kráčal. Stále to nebolo to čím to malo byť. Smeroval som k brehu a sadol som si tam a povedal unavene.
Pfuu už mi to trochu ide.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 58 Join date : 03. 05. 13

Za ten čas, ako sa on snažil chodiť po vode, som si sadla na zem a z tašky si vybrala ženský časopis. No čo no, som proste typická žena. Tak nebudem čítať nejaké športové novinky, nie? Pretočila som si na stranu, kde som naposledy skončila a začítala sa.
Prestala som, až keď sa Ken ozval, že mu to trochu ide. Pozrela som sa naňho spoza časopisu. Daj si na chvíľu šlofíka, potom môžeš začať znova. Netreba sa priveľmi namáhať, tým nikto nič nedosiahne! Zakričala som naňho, aby ma počul a ďalej sa venovala svojmu časopisu.

Poèet pøíspìvkù : 16 Join date : 07. 05. 13

"Hai!"
Povedal som a chvíľku som odpočíval. O pár minút som sa vydal zas na vodu a začal som po nej pomaly chodiť, ale strašne pomaly a opatrne.
Nechcel som sa celý zmočiť vo vode. O chvíľku som zrýchľoval tempo na vode.
Pomaly som sa do toho dostával. Tempo chodenia som pomaly zvyšoval.
Bol som na pekne hlbokom jazere. Nakoniec som zvládol aj beh po vode.
Pribehol som k brehu a povedal.
"Konan-sensei? čo pôjdeme robiť teraz?"
Chcel som si aspoň trošku zatrénovať alebo niečo robiť, aby som sa nenudil.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 58 Join date : 03. 05. 13

Trvalo to tak dlho, že som zaspala. No a čo? Nespala som už pre človeka dosť dlhú dobu, tak si to aspoň môžem dopriať tu. Síce, tvrdý kameň, na ktorom som sedela, nebol bohvieako pohodlný. Ale nesťažovala som sa.
Zobudil ma až Kenov hlas blízko pri mne. Rozospalo som otvorila oči a tak trochu priblblo som sa naňho dívala. Vyzerala som presne ako niekto, kto má v hlave miesto mozgu piliny. Po chvíli mi doplo, o čom to vlastne kecá. Vyšvihla som sa na nohy, zívla si a ponaťahovala sa.
Tak teda, keď si myslíš, že si to ozaj zvládol... Na chvíľu som sa odmlčala. Tak teda môžeme začať s normálnym tréningom. Najprv si potrebujem otestovať tvoje schopnosti, najmä čo sa týka tvojho raitonu. Rada by som vedela, kde presne s ním si a či je dosť silný na to, aby prerazil môj doton. Uškrnula som sa. Bol to len genin, a aj napriek tomu, že raiton bol slabinou dotonu, ten jeho nemusel byť tak silný, aby to dokázal. Zatiaľ.
Doton trénujem už od nepamäte, keďže to je moja primárna podstata, takže je jasné, že bude niečo také pre genina ťažké preraziť. Takže, ideme na to? Opýtala som sa ho s úsmevom, poskladala pečate a vedľa mňa sa objavila menšia dotonová stena. No, skús ju preraziť. Pár krokov som radšej ustúpila.

Poèet pøíspìvkù : 16 Join date : 07. 05. 13

"No, keď že ovládam len raiton katanu, takže len tým sa to posnažím preraziť."
Poznamenal som a postavil som sa oproti steny asi 10 metrov vzdialený od nej.
Vytiahol som katanu a začal som do nej sústreďovať chakru. Normálne by sa katana moc hlboko do steny nedostala, ale ja som ju mal vylepšenú o raiton.
Keď začala katana žiariť už raitonom rozbehol som sa oproti stene. Následne som katanu zabodol hlbšie do steny. Riadne som zatlačil na katanu a pridal som viac raitonovej chakry, ktorá sa začala z katany aj trochu uvoľňovať. Stena začala pomaly praskať a keď som cez ňu prešiel katanou, tak som katanu pevne uchopil a vytiahol som ju smerom nahor. Na to sa stena rozpadla.
"Hovoril som, že raiton mi ide dobre. Ešte mi chcete dať nejakú skúšku?"
Opýtal som sa nakoniec a potom prestala katana žiariť raitonom. Chakru som stiahol preč z katany. Nechcel som si ju zbytočne zničiť. Katanu som však mal naďalej v ruke.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 209 Join date : 04. 05. 13

Dorazila jsem na cvičiště. Shin'ichi šel nejspíš zamnou a byl pozadu, takže jsem se odebrala do té klidnější části, protože jsem tu zahlídla i Konan a toho mladíka a kývla jim na pozdrav, když jsem šla okolo. Jaj...to zas bude...Cvičit někoho, no...přežije a dostane lízátko! Řekla jsem si v duchu a trošku jsem se zasmála. Pak jsem si jen prohrábla vlasy a ramenem jsem se opřela o jeden ze stromů v klidnější části a čekala na toho loudila.
"Takt toto jestli psychicky zvládnu, chci horu zmrzliny." Řekla jsem to nahlas a pokroutila pobaveně hlavou. Fakt by to za tu psychickou námahu stálo!

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 58 Join date : 03. 05. 13

Výborne...Raz z teba bude výborný užívateľ Raitonu. Možno jeden z najlepších. Uškrnula som sa a prehliadla si zvyšky steny, ktorú on pomocou svojej katany, naplnenej raitonovou chakrou, nechal rozpadnúť.
A keď k tomu ešte ovládneš Ranton... Uškrnula som sa. O Rantone som toho veľa nepočula, akurát som vedela, že to je slabina môjho hlavného elementu a to mi stačilo. Nebudem sa predsa učiť od slova do slova, čo presne to za Kekkei Genkai je?
No, takže...S čím by sme mohli pokračovať? No ja neviem, navrhni niečo. Uškrnula som sa na Kena, nemala som so senseistvom skúsenosti, takže. Otočila som sa a kukla na Lucy, ktorá práve prišla. Kývla som jej s rukou na pozdrav a pousmiala sa.

Poèet pøíspìvkù : 16 Join date : 07. 05. 13

Na Lucy som sa usmial a kývol hlavou na odzdrav aby som nevypadal ako nejaký asociál.
Chvíľu som sa zamyslel nad odpoveďou, ktorá ma len tak hneď nenapadla.
"Ja o trénovaní nič neviem. Ale počul som, že senseiovia predávajú svojím žiakom skúsenosti z boja, ale neviem ako to chcete urobiť. Takže to je na vás Konan-sensei."
Povedal som s úsmevom a potom som len tak dodal.
"Ale mohli by sme ísť skúšať zbierať skúsenosti pri jedení ramenu, čo vy na to?"
Uškrnul som sa a tešil, keď pôjdeme. Nemal som síce pri sebe peniaze, ale veri som, že Konan-sensei to za mňa zacvaká.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 58 Join date : 03. 05. 13

Skúsenosti, vravíš? Zamyslene som sa zadívala na sokola, ktorý nad nami práve zakrúžil. Mohla by som sa s nimi s tebou podeliť...Možno ti to pomôže a nebudeš robiť také chyby, ako kedysi ja. Pousmiala som sa a len som kývla hlavou, keď spomenul Ramen.
Ten som doslova zbožňovala, takže som sa čudovala, že ešte neslintám.
No, dobre, tak teda poďme. Samozrejme, že to všetko bude na môj účet! Som jeho sensei, ideme prvý krát spolu na rámen, tak musím nie? Či? No to je jedno, proste to budem platiť ja! Pomalými krokmi som sa vybrala smerom k reštike. (presun)

Poèet pøíspìvkù : 16 Join date : 07. 05. 13

Pozorne som ju počúval, no to som mal vo zvyku, síce niekedy som vedel aj nepríčetne ignorovať.
Myslel som si, že si dá so mnou ešte súboj, aby otestovala moje schopnosti v praxi, ale my sme šli na rámen. Dúfal som, že jej došlo, že bude na jej účet. Ja som ramenov zjedol až až. Tešil som sa na rameny.
Šiel som vedľa Konan-sensei a sem-tam som sa na ňu pozrel.
Nechcelo sa mi nić rozprávať.

Presun

Předmět: Re: Tréningové priestory Fri May 17, 2013 3:12 pm

Nešiel som zase až tak moc pozadu, len po ceste som čírou náhodou narazil na malý krámek so sušienkami všetkého druhu a tomu som nemohol odolať. Čiže som si to spokojne nakráčal na cvičisko, v pravej ruke pytlík plný keksov a druhou som sa v ňom akurát prehrabával. Očami som našiel Lucy a rovno si to k nej namieril.
"Tak teda, o čom vlastne tento náš prvý spoločný tréning bude?" mrkol som očkom na Lucy a zahryzol som do čokoládového keksíku. Jasné že som sa spýtal asi tú najväčšiu banalitu na celom svete, každý by si aspoň tipol, že na prvom tréningu bude chcieť vidieť čo vlastne dokážem. Najradšej by som si tresol hlavu o kmeň stromu, o ktorý sa ona práve opierala.
Otočil som pytlík s keksami smerom k nej.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 209 Join date : 04. 05. 13

Pousmála jsem se když došel poněkud podivně. V ruce držel nějaký sáček a jen jsem prokoulila očima...a to jsem mu chtěla dát lízátko!
"Čhe...Nacpávat se tu sladkým." Pokroutila jsem pobaveně očima a jen mávla rukou nad tím že fakt nechci. Jediné sladké co jsem měla ráda byly žvýkačky, lízátka a čokoláda, ale pouze na jahodě, na sladké jsem fakt nebyla.
"Ok...ehm...Nejdřív bych chtěla vědět jestli vlastníš nějaké Kekkei Genkai nebo Hijutsu, abych věděla na co tě mám zaměřit a postupně to zlepšovat." Usmála jsem se na něj a koukla se chvilku někam do blba na další týmy a pousmála jsem se. Byli to přeci jen děti a mě to připomínalo staré časy.
Pořád jsem ale zůstávala ramenem opřená o strom, ruce založené do sebe a koukala se na Shin'ichiho a čekala na jeho odpověď.

Předmět: Re: Tréningové priestory Fri May 17, 2013 4:07 pm

"Po čase zistíte, že mám na sladké slabosť, Lucy-san," vyplazil som smerom k nej jazyk, vzal si z pytlíku ešte poslednú sušienku a zauzlil som ho. Na potom... Navyše som jej stále vykal, i keď nebola odo mňa zase staršia, bola vyššia hodnosť. Dotiahla to ďalej. Zamračil som sa pri tejto myšlienke, ktorú som okamžite vytriasol z hlavy a viac sa k nej nevracal. Tak ako k celej mojej minulosti.
Odkašľal som si a začal rozprávať: "Ako je o našom klane známe, veľmi zriedkavo sa rodia deti obdarené od narodenia tetovaním. A mocou. Obdarený, alebo lepší termín by bol Vyvolený, nemá oči ako normálny človek. Hovorí sa, že každé tetovanie a oči, sú jedinečné a že odzrkadľujú svojho nositeľa," pri týchto slovách som si vyzliekol mikinu a prehodil ju aj s balíčkom keksov cez konár stromu. Cez sieťované tričko priam žiarilo moje čierno zelené tetovanie. Dvoma prstami som si prešiel po čiernych pramienkoch od očí až ku krku, kde naznačil postupovanie ďalej.

"Naša moc sa nazýva Tenkai a jej schopnosť je vlastne takáto," ako som to dopovedal, zložil som jednu jedinú pečať a následne pred seba vystrel ľavú ruku s vztýčeným ukazovákom.
Asi centimeter od pokožky ukazováka sa akoby z ničoho začal vytvárať matný na prvý pohľad ani hmotný, ani nehmotný, útvar, ktorý následne vystrelil na prázdne prisestranstvo a celkom slušne vybuchol. Keď usadol prach, dalo sa rozoznať rozštiepené stromy pohádzané v hlbšom kráteri. Do zeme to pritom vyrylo peknú rozčírujúcu sa cestičku.
Uškrnul som sa. Rád som sa predvádzal a toto mi vyšlo. Zachechtal som sa a očkom kukol na Lucy čakajú dáky komentár k celému divadielku, čo som pred chvíľou predviedol.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 209 Join date : 04. 05. 13

Jen jsem nad jeho sladkostmi pokroutila pobaveně hlavou a koukala se co dělá. Nejdříve jsem ho jen poslouchala a pak mi to i předvedl. Jeho tetování za kůži mě docela fascinovalo, bylo hezké. No, já bych si to nikdy nenechala, ale on se s tím narodil, takže asi neměl na výběr. Když to pak chtěl ukázat v praxi, jen jsem se koukala a to co po tom zůstalo mi vyloudilo jen zamračení na tváři.
Otočila jsem se na něj a popošla blíž k němu. Stále jsem měla založené ruce na prsou a koukla se mi do očí.
"Něco si pamatuj...Pravá odvaha a hrdinství nespočívá v tom kolik životů dokážeš vzít, ale kolik jich dokážeš ušetřit." Pak jsem se jen mírně pousmála a koukla se na tu spoušť. Měla jsem štěstí že jsem při nejhorším mohla ovládnout jeho tělo a tak mě tato myšlenka trošku uklidňovala.
Jen jsem prokoulila očima a znovu se otočila na něj, protože jsem byla zahleděná do toho co způsobil.
"Tuto techniku používej jen v ohrožení smrti. Jestli jí použiješ na nekalé účely a nedej bohu na někoho z vesnice, zlámu ti kosti v těle ano?" Mrkla jsme na něj a pousmála se jak sluníčko. Já nemohla vědět jestli má třeba rivala nebo někoho koho fakt nemá rád, ale proti takovým toto používat nesměl.
"Tato schopnost bude výhodou ve válce, ale musíš se naučit ovládat její rozsah, aby jsi nezranil i spolubojovníky." Usmála jsem se a povzdechla si...čeká mě asi hodně práce, vlastně i jeho, já si jen budu užívat jak trpí xD.

Předmět: Re: Tréningové priestory Fri May 17, 2013 5:39 pm

Prevrátil som tie čudné oči stĺpikom. Nikto to nepochopí, aký účel na svete vlastne máme My... Vzdychol som si. Očividne ma sklamalo to, že som sa nedočkal žiadneho uznanlivého pohľadu. Počkať, na čo to predsa myslím? Čo ma po názoru iných, tseh! Ozval sa hlas v mojej hlave, ktorému som často chcel uveriť. On... Opäť som zatriasol hlavou a oči presunul k oblohe.
Chvíľu som neodpovedal.
"Keby si sa mal zajtra zmeniť v hada, a začať požierať ľudí, a z rovnakých úst, ktorými požieraš ľudí, kričal na mňa Milujem Ťa, bol by som stále schopný povedať Milujem Ťa rovnakým spôsobom ako dnes?" povedal som si sám pre seba a potom som sa konečne otočil naspäť na Lucy.
"Zatiaľ je to len Céčko, no dokázalo by to narobiť rozruch. Ja som na to náhodou pyšný," dodal som ešte. "Nie, nemám v pláne to využívať v neprospech našej dediny."
Akosi som tušil, že si myslí že ovládam len toto. Nevedel som určiť, či to je dobre alebo naopak, nie.
"Ešte ste nevideli všetko. No radšej by som bol, keby sme sa venovali skôr napríklad môjmu elementu, alebo taijutsu a tak. Príde mi to divné takto voľne ukazovať svoje Kekkei Genkai, nepríjemný pocit..." už som nehovoril s takou iskrou v hlase ani v očiach, ako keď som tu prišiel. Pravdupovediac, spomienky vo mne vyvolali chuť byť niekde sám. Niekde, kde ma nikto len tak ľahko nenájde.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 209 Join date : 04. 05. 13

Chvilku jsem se na něj jen trošku podivně koukala. To co říkal...Netušila jsem jestli to říká mě nebo sám pro sebe, ale to jak se najednou cítil ve mě vyvolalo pár podivných pocitů. Měla jsem pocit, jakoby byl sám. Já o něm nic nevěděla a proto jsem to nemohla odhadnout, jestli má rodinu nebo ne, ale podle toho jak se choval jsem typovala že buď nemá, nebo jen lidi z klanu, které zase on nemá rád.
Během toho co mluvil jsem si jen povzdechla. Pomaličku jsem dala ruce podél těla, ale ty mi začaly pomaličku stoupat nahoru a já ho objala. Měla jsem takový pocit že to nějakým způsobem potřebuje.
"Není to tím kdo jsi, ale tím jak se k lidem zachováš. Jestli jim budeš naslouchat, pomáhat jim a chránit je...Uzná každý tvou velkou sílu. Teď je to ale nebezpečné a já jsem tu proto, abych ti pomohla s tím, aby tvou fascinující sílu pochopili i ostatní. Vše prostě není tak jak si člověk vysní a právě proto je kvůli čemu bojovat." Pousmála jsem se a stále ho nepouštěla. Bylo mi jedno jestli o toto nestojí, ale já byla jeho nový sensei a proto jsem se musela starat nejen o jeho sílu, ale i jeho pocity, které musel mít na správném místě.

Předmět: Re: Tréningové priestory Fri May 17, 2013 6:53 pm

Tú chvíľu som nevnímal, hovoril som, no myšlienkami som bol úplne inde. Mimo toto cvičisko, vlastne by sa nedalo určiť, že to vlastne bolo miesto. Ale bolo. Jedna z najhorších spomienok.
Videl som jeho tvár, cítil jeho čepeľ, vnímal jeho hlas. Neveril som. Nechcel som veriť. Nechcel som pripustiť, že sa to stalo. V šoku som padol do blata, ktoré sa začalo premiešavať s mojou krvou...
Z neplánovaného tripu ma vytrhol tlak na hrudi. Cítil som váhu iného človeka a to ma vrátilo naspäť do reality. Vietor sa hneď schladil.
Nahlas som preglgol a začal sa odťahovať. To, ako hovorila, tón hlasu, či aj obsah všetkých tých viet. Nemohol som to znášať. Nemohol som si ju pripustiť k telu, lebo by som si zvykol. A ďalšiu stratu nie...
"Neberte si to v zlom, Lucy-san, ale ja tohto niesom hodný. Môžme sa radšej venovať tomu tréningu? Osobné problémy by som sem najradšej neplietol. Hlavne nie v tejto dobe, kde je to najmenej podstatné," dlaňami som začal jemne tlačiť na jej ramená, aby povolila zovretie a ja som sa mohol vymotať von.

Jōnin Poèet pøíspìvkù : 209 Join date : 04. 05. 13

Jen jsem ho pustila a koukla se na něj. Nechtěla jsem ho do ničeho nutit, proto jsem to respektovala. Bylo to jeho rozhodnutí a já mu jí nemohla nijak ovlivnit.
"Dobře...Tvé rozhodnutí, tvá volba. Jen..." Na chvilku jsem odmlčela a otočila se k němu zády. Prohrábla jsem si vlasy a jen pootočila hlavu na bok tak, abych na něj aspoň trošku viděla.
"...každý je hodný toho mít někoho na kom mu záleží." Pousmála jsem se , ale pak už to jen hodila za hlavu. Protáhla jsem se a došla zpátky pod strom.
"Kage Bunshin." Dala jsem ruce do pečetě a vedle mě se objevil můj klon. Já si sedla pod strom a klon popošel k němu.
"Dobrá...Začneme. Nejdříve si tě vyzkouším na obyčejné taijutsu, takže začni." Usmála se na něj. Já jsem zatím byla pod stromem a pozorovala je. Při tom jsem si hrála s větvičkou.

» Tréningové priestory
» Tréningové priestory
» Tréningové priestory
» Tréningové pole
» Tréningové pole