Ulice a uličky

Předmět: Ulice a uličky Tue Dec 03, 2013 9:05 pm

• Ulice a uličky popreplietané medzi sebou po celej dedine, ktoré vedú spoločne na jedno veľké námestie nachádzaujúce sa uprostred dediny rovno vedľa parku.
• Ulice sú sprevádzané každodenne ruchom ľudí, ktorý tu hľadajú obchody, podniky, rôzne iné budovy a podobne.
• Nájdu sa tú ale aj temné, prázdne a neobývané ulice, ktoré sú už vyhľadávane menej alebo vôbec. Na takých miestach obvykle nefungujú ani nočné lampy, ktoré všade inde tvoria peknú nočnú atmosféru.

Předmět: Re: Ulice a uličky Fri Dec 20, 2013 8:08 pm

Objavil som sa aj s Naom v už teraz nočnej ulici, ktorá bola osvetlená rôznymi lampami všetkého druhu. Opäť som našiel lavičku, kde som Naa posadil, keďže sa mi zdalo, že bol nejak moc mimo, načo som si sadol vedľa neho. Ľudia vôkol sa divne na mňa dívali, keďže len tak nevideli posedávať Uzukageho s niekým vonku. Obzvlášť nie s Naom, ktorý si u ľudí nespravil dobrú mienku. Chvíľku som mlčky sedel a díval sa okolo. Nakoniec som sa ostal dívať už len aj na Naa, pričom som tak uvažoval o tom, či sa chystá niečo aj povedať sám od seba. Teraz som totiž nepovedal nič, len som ho pozoroval a očakával som buď reakciu alebo ticho, ktoré by som narušil svojou otázkou. Tú som ale hneď nepokladal...

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Už odkedy sme začali pomaly opúšťať kanceláriu, nevnímal som nikoho a nič v mojom okolí. Jediná vec ktorá ma v tú chvíľu dokázala charakterizovať, bola práve sklonená hlava k zemi a následne sme opustili aj šero budovy. Ľahký vánok večera mi udrel do tváre, kedy som sa konečne po dlhom čase nadýchal voľne čerstvého vzduchu, po odchode z kancelárie. Za pomoci čarovných teleportov sme sa dostali priamo na ulicu. Posadil som sa na lavičku, cítiac namokralé drevo ešte z nedávneho dažďa, vďaka ktorému sa ale ovzdušie dostatočne prečistilo aby ma to zbavilo všetkých zlých myšlienok. Tie sa ale vracali a vracali a ja som nedokázal ani jednú z nich potlačiť. Bez výrazu, bez nadšenia, úplne zničene som sledoval zem a pokúšal sa zachytiť stopu mravcov, keďže nevypovedanej otázke som nechcel odpovedať. Nastalo ticho, dlhé ticho počas ktorého som cítil Uzukágeho pohľad na chrbte, ako mi prepaľuje oblečenie a snaží sa nájsť v mojom vnútri niečo. Neodpovedal som, kým som to nevydržal a spustil.. „Nikdy nebudem ako on..“ Pri tomto povzdychu som sa zahľadel na neďaleký stĺp kde bol doteraz ako pamiatka na jeho hrdinské činy vytesaný Naruto.

Předmět: Re: Ulice a uličky Fri Dec 20, 2013 9:06 pm

Ticho zostávalo dlho, neprechádzalo to, vlastne šlo počuť už len dych, keďže v tejto časti nebol žiadny stánok ani iná verejná budova, takže tu nebolo ani nejako veľa ľudí, len pár, čo prechádzalo okolo. Takže bolo hrobové ticho, no, takmer. Až nakoniec Nao konečne niečo povedal. Nadvihol som trochu obočie a rozmýšľal som. Možno si to nevšimol, ale už teraz bol Narutovi dosť podobný. Akurát... Naruto asi už za Genina nerobil až také blbosti, viac bol energický pre misie, ale Naa to akosi stále ťahalo len k problémom.
"Ak si si to nevšimol, už teraz si dosť ako on. Len by si si už mal vstúpiť do svedomia a prestať robiť veci, ako napríklad to, čo sa stalo dnes." Prehovoril som a letmo som sa poobzeral, aby som na neho zas nečumel nonstop.
"Len ťa to stiahne dole.. mal by si si nájsť nejaké iné hobby. Tréningy, alebo niečo, čo ťa jednoducho baví." Len som tak navrhol a zas som sa na neho kukol. Možno som od neho stále čakal veľa, keď som mu furt naznačoval veci, ktoré jasne vraveli, že spraví to, v čo verím. Ale hold veril som, že to raz spraví. Raz určite! A keď chcel byť ako Naruto, mal by s tréningmi začať. I keď zatiaľ sám, no keby prišiel dnes do kancelárie normálne, namiesto tej bomby, už mohol z tejto stránky vedieť viac. Teraz vlastne nevedel nič, očividne ho to nezaujímalo, aj keď malo...

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Vôbec to nepochopil, nikto to nechápal a kto by aj mohol, že áno? Vôbec si neuvedomoval v akej situácii som sa práve nachádzal. Prišla na mňa zlosť, silná a divá, okamžite striedaná ľútosťou, čo ma takmer okamžite postavilo na nohy. Prudký pohyb ktorý ma vzpriamil a ja som okamžite sa zahľadel na dedinu podo mnou, skúmajúc každý kút spletitých uličiek. „Nejde o to ako sa podobáme! Alebo čo robíme! Ale čo urobil! Vôbec neviete aké to je! Každý vesničan, všetci blízky na vás kladú obrovské nároky, aj keď nevládzete, aj keď už máte toho na sebe príliš, každý používa argument, Naruto by sa nevzdal! Naruto by urobil toto, Naruto by urobil tamto.. MNE JE TO FUK! Ja nie som NARUTO! Nikto ma už poriadne nepozná! Ale ja nejsom vnuk Naruta? Ja som Nao Uzumaki! Mám vlastné meno, vlastnú cestu, vlastný život, vlastné všetko! Nechcem sklamať ich, nechcem sklamať nikoho ale, keď vás nikto nepodrží, pretoež už nikto neexistuje, Naruto bol silný ayb to zvládol, ale ja nie! Niekedy preklínam deda, niekedy si prajem aby som s ním nič nemal. Bol legenda, hrdina sveta, urobil niečo čo ja proste nikdy nepreleziem! Ale každý očakáva že urobím hneď to čo on! Ja nejsom Boh! Vôbec nechápete aké to je keď vás celá dedina nemá rada len preto že vás neuznáva rovnako ako Naruta, že som pre nich nič neurobil ako on, že som hanba svojho klanu. Ani najmenej netušíte..“ Svoje slová som nedokončil, totižto sa mi zasekol hlas. Ľútosť ktorá prišla aj so slzami rinúcich sa do očí. Nemal som ani len rodinu, možno som nemal Kyuubiho a mal som to ľahšie, ale ja nejsom legenda. V tomto príbehu su iný hrdinovia, nie ja. Nedokázal som hovoriť, zhrozene a so slzami v očiach som sledoval čo som to povedal, pohľad som strhol k zemi, ruku si priložil k očiam a ticho utieral tečúce slzy do rukávov.

Chūnin Poèet pøíspìvkù : 43 Join date : 30. 04. 13

Objavila som sa v uliciach Konohy. Ľudia sa radšej držali odo mňa ďalej. Že by sa ma báli? Neraz sa k mojim ušiam dostalo, že si ľudia o mne povrávajú, že som posadnutá diablom. Možno to bola pravda. Skrýval sa vo mne "démon", ktorého na uzde držala pečať. Aj tak nevydrží naveky a raz príde deň, kedy sa budem musieť Shi zoči voči postaviť a raz a navžday ju zničiť. Sama som ale pochybovala, že to zvládnem. Nemala som žiadnu vieru ani vôľu...Ani dôvod. Keď som zdvihla pohľad, zbadala som na lavičke Uzukageho a plačúceho Naa. Prišlo mi ho ľúto. Žeby som mu tak ublížila? Zamračila som sa. Zastavila som sa a sústredene Naa pozorovala, premýšľajúc nad tým, prečo som k nemu taká protivná. Bol to potomok Naruta Uzumakiho...Nemal rodinu, tak ako ja. Mojich rodičov som nikdy v živote nevidela, a tých adoptívnych nesmiem stretávať, pretože som pre nich príliš nebezpečná. Raz som sa ich pokúsila pod vplyvom Shi zabiť. Nemala som žiadnu istotu, že by som sa o to nepokúsila znova. Chápala som ho, hoc som si to nikdy nechcela priznať. Nahlas som si povzdychla, zabočila do nejakej uličky a zmizla odtiaľ. (presun)

Předmět: Re: Ulice a uličky Sat Dec 21, 2013 1:37 am

Trochu prekvapene som na Naovi ostal visieť pohľadom, keď odrazu vstal a začal rozprávať. Mlčky som sedel a sledoval jeho chrbát, zatiaľčo k tomu zneli jeho slová. A tie sa mi celkom úspešne zarývali do pamäte, vlastne táto chvíľa celá mala takú vlastnosť. Smer pohľadu som nemenil ani vtedy, keď opodiaľ kráčala Yuna. Napokon už zostalo ticho, kedy si Nao len zotieral nové a nové slzy z očí. Pomaly som vstal a spravil som taký krátky krok pred neho, ale otočený som zostával k väčšine dediny, ktorú sme mali pred sebou. Boli sme totiž na takom mieste, že tu vznikal trošku výhľad.
"Ide práve o to, že si Nao Uzumaki, vnuk Naruta Uzumakiho. Chalan, čo síce robí problém za problémom, no má vlastnosť, že ľudí prekvapuje. Dokázal si to aj dnes, hoc opäť tým svojským štýlom. A ja si stojím za tým, že tento chalan raz prekvapí veľa ľudí, vrátane tých, ktorí neverili. Verím, že raz všetkým dokáže ukázať svoju pravú silu, a že si všetci začnú pamätať to meno. Tvoje meno.. Uzumaki Nao. To bude meno, ktoré sa bude všade spomínať, ktoré začne byť medzi ľuďmi uznávané, a ktoré bude meniť ľudí! A ty, vlastník tohto mena, prekonáš aj samotného Naruta! Získaš si uznanie ľudí, ich podporu a raz.. raz, keď budeš stáť na mojom mieste, ako ďalší vodca tejto dediny, budeš toto hovoriť ďalšiemu potomkovi tohto kolobehu, ktorý bude meniť veci, meniť svet a predovšetkým ľudí. V to verím.. v teba verím, vkladám do teba svoje nadeje, ja, Uzukage, Namikaze Ren!" Celú túto svoju reč, ktorou som reagoval na tú Naovu, som hovoril s tým, že som upieral zrak na Uzushiogakure. Veril som a dúfal, že sa moje slová vyplnia, ba že dokonca nastane mier, pod ktorý sa podpíše chalan, ktorého ľudia zo začiatku odsudzovali, a ktorému neverili. Napokon s hlbokým nádychom som sa otočil k Naovi a pozrel som naň s úsmevom v tvári, ktorý všetky moje slová podpisoval. Vedel som však niečo, čo on nie.. a ťažilo ma to zakaždým, čo som mal chuť to prezradiť no nespravil som tak. Neurobil som to ani teraz, lenže tak ako aj v Konohe, tak aj celá dedina tvorila jednu veľkú rodinu, takže nebol sám. Nao Uzumaki sám nebol, a nikdy nebude! Aj keď o tom sám možno netušil, ale čas mu prinesie určite lepšie dni...

Genin Poèet pøíspìvkù : 20 Join date : 16. 12. 13

Ak boli slová ktoré som možno aj od Uzukágeho očkával, práve tieto ktoré povedal mi na um ani len neprišli. Slzy neustávali, ale ja som prestal pokračovať v ich utieraní a nechal som ich voľne padať, pričom naozaj dosť vážne prekvapeným pohľadom som sledoval zem a snažil sa pochopiť slová ktoré povedal. Nikdy, nikdy vo svojom živote okrem brata som nepočul, niečo takéto. Nikto mi neveril, každý prestával veriť a aj moji najbližší sa začali chrbtom obraciať. Nevedel som že tu je ešte človek, ktorý by mi dokázal povedať toto, aj napriek prúserom ktoré som robil len aby som na seba upozornil, aby videli Naa, nie Naruta. Stíchol som, plač neprestával ale nebol tak hlasný, nepovedal som ani slova len som stál vedľa Uzukágeho a počúval nočné zvuky Vírivej, kým sa na oblohe nezačali objavovať prvé paprsky úsvitu a tie osvetľovali naše telá postavené na rímse chodníku, odkiaľ sme mohli sledovať celú dedinu. Tiché zašepkanie slova „Ďakujem“ následne som sa otočil a po chodníku som sa pomalým krokom vidal na najmenej očakávané miesto kam som mohol ísť. A videl to aj Ren, vedel kam tento chodník vedie. Cvičisko. Teraz, ak by mi zahliadol do tváre, nevidel by slzy ani sklamanie ale.. Odhodlanie, vieru, a vôľu nevzdať sa. Nevedel som či ma bude nasledovať, alebo ma nechá, či tam pošle klona, alebo čokoľvek. Šiel som tam, pomaly ale konečne, isto.

~presun~

Předmět: Re: Ulice a uličky Sat Dec 21, 2013 2:31 pm

Nastalo už ticho, ktoré narušoval iba Naov už tichý plač. Ja som však stál stále pred ním a usmieval sa. Nič ďalšie som mu nehovoril, nebolo treba, vedel som to. Musel sa s tým, čo som mu ešte povedal, už len vysporiadať sám. Stihlo sa za ten čas aj ukázať slnko, ktoré nás osvetlilo, ale ja som to práve veľmi nevnímal. Viac som vnímal Naa, ktorý sa po tej dlhej chvíli už pohol hneď po tom, čo mi poďakoval. To sa už otočil a vykročil smerom, ktorý som ani nemusel hádať, kam asi vedie. Ulice som tu už poznal dôkladne, ich smery, takže mi bolo jasné, kam sa vydal. O to viac som sa tejto skutočnosti potešil a teda viac usmial, pričom som len sledoval jeho vzďalujúci sa chrbát, až kým som ho nestratil z dohľadu. Budeš to však mať ešte ťažké, Nao. S touto myšlienkou som zložil jednoduchú pečať, po ktorej som sa odtiaľto vyparil zasa k ďalšiemu miestu.
-Presun-

Předmět: Re: Ulice a uličky Mon Dec 23, 2013 6:09 pm

Došla jsem ke stánku s Dangem a jednu porci si koupila.
Když máš špatnou náladu jez! To byla moje rada na všechno a proto jsem taky pořád jen jedla.
"To je dobrý.."
Utrousila jsem když jsem platila aby mi nevracel drobný, vzala si svou porci a šla.
Slupla jsme první kuličku a vedle mě se objevila malinká holčina.
Věnovala jsem jí zlý pohled a šla dál.
To jako vážně?! Nejdřív on a pak i ona bude otravovat?!
"Vysmahni.."
Zavrčela jsem, jo byla jsem zlá i na děti.
Nic neřekla a jen mě sledovala. No ne mě jak jsem nakonec zjistila ale MOJE jídlo!
Koukla jsem se na ní a pak zase na to jídlo.
"Na a dej mi pokoj."
Vrazila jsme jí do rukou porci z které jsem měla jen jednu podělanou kuličku a nechala jí stát za sebou. Ach jo.. Povzdechla jsem si a hned jsem litovala, že jsem jí to Dango dala. Měla jsem jít prostě dál a nevšímat si jí. No co už... strčila jsem zase ruce do kapes a šla dál.
-přesun-

» Ulice a uličky
» Ulice a temné uličky
» Ulice a temné uličky
» Ulice
» Ulice