"Hmm?" Spýtavo som sa na ňu pozrel, pri čom som schody bral viac menej úplne normálnym, až mierne pomalým tempom.
"Ako chceš, mňa by to ale nezaťažovalo." Zamumlal som no to už sme stáli pred dverami do jej izby. Tam som ju len opatrne pustil a ćakal som, kým do nich vojde. ruky som si pri tom položil na bok, keďže môj plášť nemal žiadne vrecká. Nespúšťal som z nej pri tom oči. Sám som nevedel či pôjdem spať hneď teraz.. síce som bol dosť unavený, na druhú stranu sa mi úplne prestalo chcieť ísť spať. Načo som to len navrhol..