Sídlo klanu Kaguya

"Pššš.."
Krátko som si priložil prst k ústam, akoby som naznačoval, že má byť ticho.
Zároveň som jak robot chytil fľašku a rovno sa napil, aj s tým, že som mal stále zavreté oči.
Odpil som si ešte trochu a následne som fľašku vrátil jej.
Zas som sa pousmial a pokračoval som vo svojich myšlienkach.
Úprimne, teraz ma zaujímali viac, aj keď obraz to bol celkom podobný jak ten, keby som otvoril oči.
Ale tak netreba byť detailistom...

"Pfff"
Protočila jsem oči a vzala si od něj flašku.
Fajn..tak na něj nic nezbude.
Pokrčila jsem rameny a pořádně se napila, pak znova a znova.
Tohle jsme udělala už párkrát bráchovi tak jsem byla cvičená...jenže teď jsem v sobě měla i ten lék.
Než se vrátil myšlenka,a zase na zem vypila jsem mu to všechno a dál čuměla před sebe.

Po chvíli som už otvoril oči a pohľadom som hneď vyhľadával fľašku.
Tá ale už bola prázdna, takže som pozrel na Yuri.
"No toto.. ani sa nepodelíš?"
Slabšie som sa uškrnul a pohľadom som zastavil na jej rane, ktorá bola prikrytá vatou.
Tá sa jej začínala odliepať, asi kvôli tomu opláchnutiu tváre, keď bola v kúpeľni.
Mal by som jej to nanovo zalepiť.. ale veď načo, nekrváca jej to.
Odlepil som sa od steny a spoza ramena som jej nakukol do tváre.
"Ešte ťa bolí ta kečka?"
Spýtal som sa bez odtiahnutia.
Neviem prečo, neviem prečo mi ani napadali veci, ktoré by jej mohli pomôcť, ako studený obklad či čo, ale.. no proste mi to napadlo.

"Neměl jsi myslet na voloviny."
Pokrčila jsem rameny a protáhla se.
"Už asi ani ne."
Sáhla jsem si na čelo a zjistila, že se mi odlupuje tak jsem to rovnou strhla.
Měla jsem to tam červené a menší ranku ale nijak hrozné to nebylo.
"Máš další?"
Zvedla jsem prázdnou flašku.

"Hm, ty si volovina?"
Poškrabal som sa vo vlasoch a následne sa znova uškrnul.
Potom som na chvíľu stíchol až do momentu, kedy sa spýtala na ďalšiu fľašku.
Dovtedy som kukal iba na tú jej ranu, z ktorej si strhla vatu.
Teraz som kukol na tú fľašu a nakoniec zas na ňu.
"Možno.. prečo sa pýtaš, hmm?"
Provokačne som potiahol a ostal som k nej naklonený.
V podstate som rozmýšľal aspoň o jednom dôvode, prečo by som jej dal čosi zo svojej zásoby.
Teda, čosi ďalšie! Jednu fľašu už mala za sebou.
Nuž a keď bola taká zlá, tak som chcel ten dôvod. Aspoň jeden.. ak bol vôbec aj nejaký jeden xD.

"Já nevím, jen tak."
Pokrčila jsem rameny. Najednou byl lakomej a nechtěl mi nic dát?
Zase jsem se protáhla a zívla.
Byl ke mě nakloněný...zvedla jsem obočí a sledovala ho.

"Hmmch.."
Privrel som zľahka oči a pozoroval som ju.
Po tom, čo sa ponaťahovala, na mňa začala kukať.
Povytiahol som jeden kútik vyššie a oblízol som si hornú peru.
Nedalo sa tvrdiť, že by som mal výraz anjelika.
Tým som samozrejme ani nebol, ono, niečo som mal aj v očiach.
Akúsi iskričku, asi odvodenú od tých predchádzajúcich myšlienok.
"Máš mi za to.." Začal som vetu, pri ktorej som naklonil hlavu.
Zároveň som sa rukami oprel o posteľ trochu lepšie a ďalej som ju sledoval.
"..čo dať?" Dokončil som otázku, niečo za kvalitnú fľašku, to bolo fér.

Teď se teda tvářil úplně...ale úplně jinak.
Tohle už jsem někde viděla. Trochu jsem se ušklíbla a mlčky ho sledovala.
Děvkař..
Nehnula jsem se z místa.
"Ne."
Odpověděla jsem mu prostě a sledovala jeho reakci.

Využiť zdravotný stav osoby.. hm.. že mi to nenapadlo už skôr. Tá lampa by mi mohla do budúcna poslúžiť aj viackrát. Čisto náhodou.
Na moment som sa uškrnul a tým si pokazil výraz, ale ten sa hneď aj vrátil.
Dvihol som pravú ruku a koncami prstov som sa dotkol jej brady, zaň som ju slabo chytil.
Stačilo potom už spraviť pre mňa zvyčajnú vec, len sa pohnúť dopredu a ponechať si menší náklon hlavy.
Po obtretí sa jej perami som ju aj bez čakania pobozkal, prsty som od jej brady zároveň ani neodtiahol, bola to taká mini poistka si ju tak slabo pridržiavať.
Ako keby sa vlastne nedokázala i tak odtiahnuť, no ale aj to je niečo, lepšie než nič.
Ale veru som už mal dlhšie "suché obdobie", jediné čo sa dotýkalo mojich úst boli len fľaše.
Takže som sa cítil už spokojnejšie, dodalo mi to aj chuť na ten bozk, ktorý som si vychutnal.
Toto je jasné +.
Opäť úškrn, ale len slabší, ako to dovoľovala situácia.

Celkem posměšně jsem ho sledovala když se dotkl mé brady.
Tohle si přece nedovolí.
Pff byla jsem celkem naivní když jsem si to myslela i přes to, že už jsem ho stačila trochu poznat.
Jenže on se fakt pohnul a políbil mě.
Trochu jsem se zamračila a pak mě něco napadlo.
Polibek jsem mu zatím oplácela i když ne zrovna ráda. Nelíbilo se mi, že si se mnou takhle zahrává a myslí si, že se stanu dalším jeho zářezem....to určitě.
Během polibku jsem se opřela dlaní o jeho hruď a najednou na něm obkročmo seděla.
Na chvíli jsem polibek přerušila a sjela rty k jeho krku, zároveň jsem začala rukou klesat k jeho pasu.
Opět jsem se vrátila k jeho rtům a rukou mu přejela po tváři.
U brady jsem se zastavila, jemně mu jí chytla a s úšklebkem se odtáhla.
"Nech si o tom zdát.."
Zvedla jsme se a s veškerou námahou vyšla z jeho pokoje ke dveřím. Obula jsem se a vyšla na ulici.
Ježiši kde to jsem...kudy mám jít?!
Prohrábla jsem si vlasy a vydala se prostě rovnou za nosem i když kvůli skoro celé flašce co jsem mu vypila jsem se šourala zase jako šnek.

Celkom ma prekvapilo, že sa neodtiahla hneď, ako som to čakal.
Namiesto toho sa chcela trochu pohrať, nuž čo, získal som viac než som čakal.
Privrel som oči a vychutnával som si to, ešte mi aj okrem bozku dopriala pár dotykov.
No fakt som bol celkom spokojný.
Obkročmo si na mňa potom sadla a teda blúdila rukou cez hruď až k pásu, potom zas hore.
Až sa nakoniec odtiahla so svojou poznámkou.
Iba som normálne zas otvoril oči a s celkom spokojným úsmevom ju sledoval.
"Zdát.. to už mám dávno za sebou."
Zamrmlal som si až po tom, čo už ale odišla.
Hmmh. Oblízol som si pery. Aká sladká. Priblblo som sa usmial a zvalil som sa naspäť do postele.
Uprel som pohľad na strop a rozmýšľal som o tom, čo som spravil.
Nie, nevyčítal som si to, len som teraz nevedel čo s tou chuťou, ktorú mi nechala.
Mám ju zas sledovať? Začínalo mi to pripadať trochu nudné.
A tiež, čo by som povedal? To máme jeden problém za druhým. Zas som si prehrabol mokré vlasy a pozrel som smerom k oknu.
Výčitky.. mám výčitky?! Pretrel som si tvár a vyskočil som z postele.
Vytiahol som zo skrine ďalšiu fľašku, otvoril ju a logol som si riadnu časť z toho.
Následne som sa pozrel von oknom a prižmúril som oči.
Zrejme výčitky, že som ju nechal ísť. Jo, to bude ono.
Uškrnul som sa, obliekol, nezabudol som ani na ďalšie špáradlo, aby som sa nenudil a vyšiel som z domu.
"Hrozné s tými ženami." Krátko som sa zamyslel nad vecou, ako bolo Yaoi.
"Ale hroznejšie bez nich." Uškrnul som sa a vyrazil som. Ani som netušil, či vlastne mierim za Yuri.
Teraz asi bolo lepšie ju nechať, tak som tipoval, že ma ani nechce vidieť. Aj keď mne by to bolo jedno, no mieril som teda len tak preč.

Tak sme sa teda vrátili zas sem. Zabuchol som po vstupe dvere, zhodil zo seba mokrú mikinu a už som sa presunul do izby.
Mal som čas ešte zo seba zhodiť aj ostatné veci.
Teraz som prešiel ku skrini a vytiahol z nej dve fľašky whiskey.
Obe som ich položil na stolík vedľa postele a následne som sa obzrel.
Kukal som, ako moc som premokol.
Bolo mi jasné, že vlasy mi nevyschnú ešte dlho, ale zvyšok tela bol celkom v pohode.
"Ako sa má zatiaľ hlava?"
S úškrnom som sa nakoniec pozrel na Yuri a len som tam tak stál pri skrini.
V duchu som uvažoval, či si dať dole aj zvyšok vecí.
Na jednej strane - prečo nie? Nuž a na druhej... eh, nemal som vlastne dôvod prečo nie xD.
I tak to bolo mokré, no ale asi mnou ešte vládla lenivosť, keď som napriek tomu ďalej iba postával.

Kopla jsem boty do rohu a sundala si promočenou mikinu. Pověsila jsem si jí aby trochu uschla než půjdu, prohrábla jsem si vlhké vlasy a šla za ním do pokoje.
Znuděně jsem si sedla na postel jako předtím a opřela se.
Táák...
Otevřela jsem si mangu na straně kde jsem přestala kvůli němu číst a letmo se koukla na flašky.
A jsou zdarma! Muhahaha
Zakřenila jsem se a vrátila se k manze, Natsua jsem si zatím nevšímala.

Nuž, ani na mňa nejako nepozrela, tak som sa bez okolkov dal zas "do domáceho" a vzal som jednu z tých fľašiek.
Otvoril som ju, vrchnák znova odhodil a sadol som si na posteľ.
Prekvapivo, teraz to nemyslím ironicky, som si sadol vedľa nej.
Odpil som si, oblízol pery, oprel sa a následne som iba letmo pozrel na tú jej mangu.
Možno som nemusel ani hádať, čo za mangu to mala, ale...
"Čo to zas čítaš?"
Zamrmlal som a prižmúril oči pri čumení smerom na mangu.
Aj keď podľa letmého obrazu, čo som si zatiaľ prehliadol, som už teraz nemal dobrý pocit.

"Koukni se.."
Vrazila jsem mu mangu do rukou a na oplátku si od něj vzala flašku.
Čekala jsem, že zareaguje stejně jako brácha nebo jakýkoliv jiný kluk...tsch nikdo z nich to nedokáže ocenit. Napila jsem se a čekala na reakci abych se mohla pobavit.

Namiesto fľašky mi ostala len tá jej manga.
Pomaly som stiahol pohľad na jej obsah a začal som stránky rýchlo prechádzať.
Teda, skôr som ich len behom momentu prekrúcal a iba momentovo sa kukal na to, o čom to vlastne je.
To mi totiž došlo dosť rýchlo.
"Čo už ťa na tomto tak zaujíma.."
Zašomral som krútiac hlavou a hodil jej tú mangu späť, pričom som si zas vzal fľašku a radšej to zapil.
Mal som v hlave obraz, po ktorom som netúžil.

Pokrčila jsem rameny a mangu položila na kraj postele.
Počkala jsme až se napije a zase mu tu flašku vzala.
"Tobě by se zase líbilo Yuri tak co."
Zamumlala jsem předtím než jsem se napila a ušklíbla se.
Jó kritizovat holky, jak jsem jim tohle může líbit bylo snadné ale jakmile kluci někde viděli Yuri slintali.

"To je pochopiteľné."
Uškrnul som sa a keď mi vzala fľašku, mlčky som zložil ruky na svoje nohy.
Oprel som si hlavu o stenu a začal som kukať na plafón.
"Som len zvedavý, koľko ťa to bude baviť."
Poznamenal som po chvíli a zas som si na výmenu od nej vzal fľašku, z ktorej som si odpil.

Mlčela jsem a když mi vzal flašku zamračeně jsem ho sledovala a propichovala ho pohledem.
Počkala jsem až se napije a zase mu jí vzala a napila se.
Chmm... jak dlouho bude trvat než se mi zase začne točit svět? A co jemu?
"Jakou máš výdrž?"
Zeptala jsem se ho a zase se napila.

Vyzeralo to tak, že sme si len vymieňali fľašku, nič iné.
Tak som sa na chvíľu dvihol na kolená, cez posteľ sa natiahol po tú druhú a zas som si sadol ako pôvodne.
Otočil som na ňu pohľad a zatiaľ som fľašu otvoril, štupeľ ako vždy zahodil niekde na zem.
"Veľkú, po toľkom čase pitia."
Odvetil som s ľahším úškrnom a odpil som si, jó, táto fľaša bola dokonca silnejšia, aj keď nie o veľa.
"A ty čo? Zvládneš aspoň dopiť tú fľašu sama?"
So slabšou provokáciou som sa spýtal na to isté, iba inak, a znova som si odpil.
No, v duchu som zatiaľ dúfal, že ma alkohol zas nebude nútiť robiť niečo, čo by som asi nemal.
Ale budem ožratý určite neskôr než ona, dovtedy možno zaspí a ušetrí mi starosti.

"Pff..bez problému."
Hrdě jsem se ušklíbla a protočila oči.
Si myslel, že jsem nějaká padavka nebo co?
Však už se mi hodně krát stalo když jsem pila s bráchou, že odpadl první...a to si říká chlap!
"Až odpadneš první hodím na tebe kýbl studené vody...jen tak mimochodem."
Informovala jsem ho s úsměvem a napila se.

"Zásoba je veľká, tak snáď ti tie slová vydržia aspoň dve ďalšie kolá."
Uškrnul som sa a s kratšou odmlkou som sa napil.
Podvihol som si fľašu k tvári a začal som kukať, koľko to má vlastne %.
Až po chvíľke som kukol na Yuri, ktorá ma informovala o osude, keď odpadnem.
"Tak ty takto? To aby som uvažoval o tvojom risku."
Do očí mi akoby vstúpili iskričky, nie, nemyslel som hneď na oplzlosti.
Skôr podobné veci ako to obliatie, len... trošku iné no!
Dnes som bol už v sprche, zmokol som a ešte mi aj má hroziť obliatie vodou, hm? Ts, toľko styku s vodou...
Prižmúril som očami na fľašku, nechal som % tak a zas som si odpil.
Prepil som už mnoho ľudí, vrátane tých, čo mali už aj väčšiu výdrž než obyčajní ľudia.
Takže som si hold veril aj tu, kto by si predsa po úspešnej minulosti neveril?

Zatímco zkoumal kolik to má % zase jsem se pořádně napila a měla tam už jen něco málo pod půlku.
"Jen uvažuj."
Prohodila jsem a napila se znova.
Teda to bylo sakra dobrý pití.
Pak jsem si dala flašku mezi nohy abych to nevylila a začala si z pramínku zaplétat malinký, drobný copánek.

"Uvažovať..."
Zamrmlal som a pozrel som ku skrini, nato hneď na svoju fľašku.
Jop, na to sa treba ešte posilniť.
S úškrnom som si opäť odpil a zaklonil som hlavu tak, že som si ju buchol o stenu, ale nevadilo mi to.
Chvíľu som kukal na plafón a rozmýšľal, no mne toho veľa vecí po hlave nebehalo.
Moja povaha mi vytvárala proste len také nápady, aký som bol ja!
Nech som vymýšľal hocijak, nič poriadne mi nenapadlo. Teda, nič iné poriadne.
Nuž čo, snažil som sa..
"Ak si teda veríš, čo určite áno... trúfaš si risknúť opäť čosi, čo sa tu už udialo?"
Spýtal som sa zvedavo, aj som na ňu kukol.
Teraz to bolo trochu iné, nemohla ma zas viniť.
Tuná si to mohla priniesť sama a z vlastnej vôle, ak to prijme.
"Moja myseľ totiž nieje schopná vymyslieť nič lepšie."
S týmto dodatkom som sa vyhopol z postele, prešiel ku skrini a otvoril ju ako to len šlo.
Yuri si mohla všimnúť dosť veľkú zásobu, ktorú som tu mal.
Chytil som fľašu za hrdlo, zaklonil som hlavu a celý zvyšok obsahu som začal do seba liať, až som prázdnu fľašu hodil na zem a poriadne som vydýchol.
Trošku mi toho vytieklo aj cez kútik z úst von, ale to som zlízol a zvyšok utrel o chrbát ruky.
Pohľadom som následne uprel na fľašky a zatiaľ som čakal odpoveď od Yuri.

Čekala jsem co z něj vypadne a znova se napila.
Nakonec jsem mlčky přemýšlela a sledovala ho jak přešel ke skříni a vypil flašku.
Heh...není pochyb o tom, že prohraje.
Ušklíbla jsem se sebevědomě, jestli bude pokračovat takhle tak to mám rozhodně v kapse.
"Fajn."
Souhlasila jsem po chvíli, protože jsem byla naprosto přesvědčená, že prohraje a já ho zliju vodou!